Oprášili dejiny remesla

Hovorí sa, že remeslo má zlaté dno. Toto porekadlo zrejme vzniklo v polovici 19 storočia. Vďaka stovkám prosperujúcich remeselníckych dielní a šikovným obchodníkom boli Košice považované za mesto remesla a obchodu. 

Výrobky zručných a nápaditých Košičanov dokázali uspokojiť nielen domáci trh, ale dostávali sa na jarmoky aj do vzdialenejších miest a obcí. 

Nositelia rozvoja mesta

Hospodársky život Košíc približuje aj výstava, ktorú pripravila Štátna vedecká knižnica.

„Poctivé remeslo a odborne vykonávaná remeselnícka práca, živnosť alebo šikovný obchodník vždy znamenali prínos pre rozvoj mesta. Vzdelávali sa v západných krajinách Európy a prinášali sem kultúru. Takými boli napríklad švajčiarski cukrári, ktorí priniesli do Uhorska kult pitia kávy, kníhkupci z Nemecka alebo z Anglicka začali vo svojich obchodoch propagovať hudbu alebo iné umenie,“ približuje Eleonóra Blašková, autorka výstavy. 

Na výstave nenájdete len holé fakty alebo čísla, ale aj informácie spojené s príbehmi remeselníkov. „Snažili sme sa ich vykresliť nielen po odbornej stránke, ale aj ako bežných ľudí, ktorí mali svoje záujmy, koníčky a týmto prispievali nielen k rozvoju hospodárskeho, ale aj kultúrneho života“.

Maliar z mäsiarskej rodiny

Niektorí remeselníci natoľko inklinovali k umeniu, že aj zo svojich potomkov vychovali umelcov. Vedeli ste napríklad, že predkovia známeho maliara Antona Jasuscha boli mäsiari? 
„Mäsiari museli byť ľudia, ktorí zosobňovali silu. A práve ich potomkovia sa venovali niečomu tak jemnému, ako bolo výtvarné umenie. Toto sa týka výtvarníkov Antona Jasuscha alebo Alexandra Eckerdta. Mäsiarsky majster Arpád Jasusch podporoval umenie už tým, že veľkorozmerné reklamy jeho výrobkov zdobili umelecké časopisy. Reklamy na uhorskú salámu a rolovanú šunku boli uverejnené napríklad v Kassai színházi újság, čo boli košické divadelné noviny, alebo v časopise Uránia, ktorý sa venoval prezentácii hudobného i prichádzajúceho filmového umenia“, hovorí E. Blašková.

Spomienka na riaditeľa

Materiál na výstave pochádza ešte z dôb, kedy autorka Eleonóra Blašková spolu s s nedávno zosnulým riaditeľom Štátnej vedeckej knižnice Jánom Gašparom pripravovali Lexikón  Košičanov, monumentálne dielo o osobnostiach Košíc. Výstava je venovaná jeho pamiatke, keďže množstvo materiálov pochádza práve z jeho zbierky.  
„Bol to obdivuhodný človek, ktorý okrem toho, že bol nadšeným propagátorom turistiky a športu, bol majiteľom rozsiahlej zbierky historických pohľadníc 
a dobových dokumentov. Toto bol jeho život,“ spomína spolupracovníčka Eleonóra Blašková. Výstavu nájdete v priestoroch Štátnej vedeckej knižnice na Pribinovej ulici do konca augusta.