Ozdoba centra – Veže Dómu (I. časť)

Veže sú úžasne kolegiálne. Stačí vystúpiť na jednu z nich a tá vám hneď predstaví svoje kamarátky. A nie hocijaké. Všetky vytŕčajú z priemeru, či vlastne z horizontu.

V minulosti, ak ľudia potrebovali väčší príbytok, napríklad až palác či hrad, roztiahli ho pôdorysne. Kým sa nezačali stavať mrakodrapy, pôsobila vertikalita u nás najmä duchovne. Ako pridaná hodnota ku kostolom. Popritom sa stavitelia určite chceli aj ľudsky pochváliť, že už dokážu čosi, čo predošlé generácie ešte tak dobre nevedeli, a zároveň (pri)dať svojej budove zmysluplnú vertikálnu okrasu. Preto sa v gotike niekedy až predbiehali, kto svoju vežu potiahne vyššie.

BLIŽŠIE K NEBU

Tomuto sa chceli určite vyhnúť žobravé rády, ktoré sa usadili aj v Košiciach. Dominikáni a františkáni si v stredoveku nezvykli stavať veže, lebo tie by ich svojou výškovou dominanciou mohli navádzať na pýchu či nadradenosť nad okolím.

Časom si však veže predsa len pristavali, no inak než ostatné kostoly. I teraz leteckým pohľadom ľahko zistíme, že ide o kostol, ktorý patril mendikantskému (žobravému) rádu, ak sa jeho veža nachádza mimo pôdorysu kostola. V Košiciach sú toho príkladmi dominikánsky i bývalý františkánsky kostol, teraz známy ako seminárny.

JUŽNÁ VEŽA

Pozrime sa zblízka na veže našej gotickej perly – Dómu sv. Alžbety. Začneme tou nižšou.

Južná veža dosahuje výšku 37,4 m. Jej pôdorys je masívnejší, no postupne sa elegantne zoštíhľuje. Je možné, že pôvodne mala byť vyššia než severná. V porovnaní so Žigmundovou vežou ju stavali neskôr, za vlády (a podpory) kráľa Mateja Korvína. Preto ju aj volajú Matejovou.

Po Korvínovej smrti už nebolo prostriedkov na jej dostavbu. I tak sú na nej sochy podporovateľov, erby krajín, ktorým kráľ vládol, ba aj jeho vlastný erb a erb Košíc.

Podľa niektorých vežu nedostavali preto, lebo by prekážala strážnikom zo severnej veže vo výhľade. Aby jej provizórne zakončenie vyzeralo aspoň trošku k svetu, počas rekonštrukcie 1902-1904 na jej vrchol postavili striešku v podobe plechovej pyramídy.

Pod strechou sú 2 chrliče, pričom jeden predstavuje výnimočne škaredú ženu. Vraj ide o manželku staviteľa chrámu.

TAJOMNÉ DVIERKA

Do južnej veže sa vstupuje dverami pod chórom napravo. Na schodisku sú divné postavičky. Na úrovni prvého poschodia sa možno dostať priamo na chór.

Na poslednom schodisku sú dvierka vedúce napravo i naľavo. Za tými napravo je úzke schodisko po zákrute vedúce do tzv. tajnej miestnosti, ktorá slúžila ako depozit relikvie sv. Krvi.

Za tými naľavo sa postupuje do veľkej siene, kdeby sa zmestili aj zvony. Ešte vyššie je labyrint schodísk pod pyramídkou. Reštaurovali ju zvonku v rokoch 2013 – 2014.

ATRAKCIA

Terazv sa reštaurátori ukryli do interiéru. Po prieskume obnovia nielen tajnú miestnosť, ale aj labyrint schodísk. Hotoví by mali byť v apríli 2016. Odvtedy by táto veža mala byť sprístupnená a stať sa ďalšou z košických atrakcií.

Počet Košičanov, ktorí sú za dostavbu južnej veže v pomere k tým, ktorí si ju neprajú, je podľa neoficiálneho prieskumu jedna ku jednej.

Reálnejšie snahy boli v roku 2002, keď kardinál Tomko prehlásil, že by mohol zohnať peniaze na jej dostavbu od zahraničných Slovákov. Proti neboli ani vtedajší prezident Rudolf Schuster či košický arcibiskup Alojz Tkáč.

Pamiatkari vo svojom vyjadrení odkázali, že dostavba by nebola historická a ak je možnosť získať financie, treba čo najskôr dokončiť reštaurovanie dómu. Vtedy už chýbalo „len“ 170 miliónov korún…

Foto: Ivan Fleischer