História

Neďaleko Ťahanoviec v lese sa nachádza kríž, aký nemá obdoby nielen široko, ale ani ďaleko. Je to pieskovcový monolit v tvare kríža, vysoký viac než meter.

Reštaurátori zo združenia Villard sa pustili do obnovy interiéru južnej, tzv. Matejovej veže Dómu sv. Alžbety. Na základe zmluvy s rímskokatolíckou Farnosťou sv.

Jeden z najhorších dátumov v histórii košických Židov je 25. apríl 1944. V ten deň bol vydaný príkaz, že všetci Židia z územia mesta sú povinní hlásiť sa do 48 hodín v tehelni na okraji mesta.

Pýcha Košíc, najväčší kostol na Slovensku, najvýchodnejšia gotická katedrála v Európe prežila vojny, zemetrasenia, požiare i povodne.

Aké je to žiť v koži niekoho iného, v odlišnej kultúre a s inými tradíciami? Aké je to Byť Židom? Čím prispela židovská komunita k rozvoju Košíc?

Každoročne na Veľký piatok kráčajú Košicami stovky ľudí rôznych vierovyznaní. Hoci sú premiešaní, idú rovnakým smerom.

Civilizácia raz skončí kvôli diagnóze: civilizácia. Sama seba zahubí svojou pohodlnosťou. To som napísal už dávno vo svojom románe Najnovší hriech.

Seriál Milana Kolcuna, v ktorom sme sa počas piatich piatkov venovali židovskej komunite v Košiciach, sa dnes končí.

Minimálne dve generácie Košičanov poznajú staré bábkové divadlo. Budovu na Rooseveltovej ulici so zvláštnym priečelím a tajomným, do prítmia zahaleným vnútrom, navštevovali ako deti z materskej škôlky či prvých ročníkov základnej školy.

Stredná odborná škola (SOŠ) v Košiciach – Šaci, známa výchovou odborníkov pre oceliarne  U. S. Steel, v minulosti Východoslovenské železiarne (VSŽ), získala v roku 1975 čestný názov podľa prvého človeka vo vesmíre Jurija Gagarina.

Najčastejšia otázka, akú počúvam od návštevníkov židovských pamiatok, je, koľko Židov žije teraz v Košiciach.

Časť výtvarných diel z depozitu sa podarilo zachrániť. Pred tridsiatimi rokmi, v sobotu 12. januára 1985 o 15:50, vypukol v depozitári Východoslovenskej galérie (VSG) na Šmeralovej (dnešnej Poštovej) ulici mohutný požiar s katastrofálnymi následkami.

Keby sa vás niekto spýtal, koľko Židov žilo v Košiciach v stredoveku, odpoveď by bola ľahká – žiaden. Až na zriedkavé výnimky.

Na mieste známej kaviarne Slávia stál pôvodne jednoposchodový meštiansky dom, ktorý počiatkom 17. storočia malo v prenájme vojsko a neskôr hotel Schifbeck.

Po štyroch pokračovaniach potuliek venovaných košickým zvonom a zvonkohrám dnes otvárame nový seriál putovania po pamätných miestach a zákutiach Košíc.

V treťom diele Milana Kolcuna o košických zvonoch sme sa venovali zvonkohrám a majstrom, ktorí ich vytvorili. Unikátna zvonkohra pri hrajúcej fontáne v parku pred budovou Štátneho divadla pozostáva až z 22 zvonov.

Minulý týždeň sme priniesli druhý diel potuliek Milana Kolcuna, v ktorých sa venoval košickým zvonom a ich tvorcom.

Pred tridsiatimi rokmi, 25. januára 1985, uviedli na Terase do prevádzky budovu orgánov Komunistickej strany Slovenska, sídlo dnešného Magistrátu mesta Košice.

Košice boli významným obchodným, politickým i kultúrnym centrom stáročia. Stačí sa prejsť po historickom jadre a uprieť zrak na fasády domov, nahliadnuť do ich zákutí, zájsť do kostolov, všimnúť si ich výzdobu.

Narodil sa Kristus Pán, veseľme sa… Takto sa spieva v jednej zo slovenských kolied. Vianoce nie sú však len o narodení Jezuliatka.