História

Predvečer sviatku Všetkých svätých – Halloween – sa oslavuje v noci z 31. októbra na 1. novembra prevažne v anglicky hovoriacich krajinách a v zámorí.

Antonín Švehla, Alois Rašín, František Soukup, Jiří Stříbrný a Vavro Šrobár – to sú mená, ktoré spája dátum 28. október 1918. Títo politici stáli v tom roku na čele udalostí, výsledkom ktorých bol vznik Československa, zdôraznil Český rozhlas na svojom webe.

Bielorusko a Slovensko majú k sebe v skutočnosti bližšie, ako by si možno niektorí mysleli. Okrem toho, že sme Slovania a Európania máme aj podobné dejiny.

Rod Ujházyovcov žil v Budimíre 240 rokov. V tejto obci v okrese Košice-okolie postavili mladší kaštieľ, založili evanjelický cirkevný zbor, venovali sa charitatívnej činnosti a podporovali školstvo.

Absolventka Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach a doktorandka na Ústave historických vied Filozofickej fakulty Univerzity Pardubice sa dlhodobo systematicky venuje zaujímavej téme – fenoménu prostitúcie.

Viacerými podujatiami si slovenská verejnosť pripomína Deň obetí holokaustu a rasového násilia, ktorý pripadá na 9. septembra a na Slovensku je pamätným dňom.

Na netradičnom mieste, v lesoch pri obciach Ruskov a Slančík v okrese Košice-okolie, sa nachádza hrobka príslušníka jedného z najstarších a najvýznamnejších uhorských šľachtických rodov.

V sobotu 7. septembra uplynie 400 rokov od smrti troch košických mučeníkov Marka Križina, Melichara Grodeckého a Štefana Pongráca.

Druhá svetová vojna bola globálnym konfliktom. Uviedol to vedúci Katedry histórie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (FF UPJŠ) v Košiciach a poverený prorektor pre vysokoškolské vzdelávanie, akademické tradície a obrady a zároveň člen Správnej rady Ústavu pamäti národa Martin Pekár v súvislosti s tým, že v nedeľu uplynulo 80 rokov od vypuknutia tohto zatiaľ

Slovensko si v auguste tohto roka pripomína 75. výročie vypuknutia Slovenského národného povstania (SNP), ktoré je jedným z míľnikov našej novodobej histórie.

Toto leto bolo síce horúce a teploty lámali rekordy, no aj v minulosti sa naši dovolenkári potrebovali schladiť. Pozrite, kde všade ľudia rekreovali.

Ukážky historických bojov, kaskadérov na koňoch a množstvo atrakcií pre deti čaká na návštevníkov podujatia Krásnohorské hradné hry, ktoré sa uskutoční v sobotu 3. augusta na priestranstve pod hradom Krásna Hôrka v okrese Rožňava.

Slovenská republika si 5. júla pripomína štátnym sviatkom príchod svätých Cyrila (Konštantína) a Metoda na Veľkú Moravu.

Dóm svätej Alžbety v Košiciach je najväčším kostolom na Slovensku. Má plochu 1200 štvorcových metrov a kapacitu viac ako 5000 ľudí.

Obec Dargov v okrese Trebišov leží na úpätí strednej časti Slanských vrchov v doline potoka Trnávka. V dejinách je spojená najmä s druhou svetovou vojnou a krvavými bojmi medzi nemeckou a sovietskou armádou na prelome rokov 1944 a 1945. „Dargov sa stal jedným zo symbolov druhej svetovej vojny na našom území.

Z balkóna prešovskej radnice bola 16. júna 1919 vyhlásená Slovenská republika rád (SRR). Podľa riaditeľa Štátneho archívu v Košiciach Richarda Pavloviča sa to udialo v Prešove preto, lebo Maďarská červená armáda predpokladala, že ide o slovenský štátny útvar zo slovenskej iniciatívy, keďže Prešov, na rozdiel od Košíc, bol slovenským mestom.

Milana Rastislava Štefánika kedysi pripomínala bronzová socha aj v Košiciach. Stála v centre mesta a celkovo merala viac než štyri metre, podstavec bol zo spišského travertínu.

Hoci má 1.máj svoje korene v robotníckom hnutí z konca 19. storočia, mnohí Slováci si ho spájajú s pompéznymi oslavami komunistického režimu s povinnou účasťou a známymi heslami: „Kto stojí na chodníku, nemiluje republiku“ alebo „Nech žije KSČ – vedúca sila robotníckej triedy!

Na úvod smutná správa. Náš seriál Premeny Košíc definitívne končí. V takmer 130 pokračovaniach sme v priebehu dva a pol roka načreli do histórie približne 400 budov v historickom centre nášho mesta.

Časť historických budov na Štúrovej ulici, ktorej sa venujeme v posledných pokračovaniach nášho seriálu, zbúrali v minulom režime.