Pápeži a Dóm sv. Alžbety (I. časť)

Aj keď niektoré hlavy katolíckej cirkvi mali ľudské slabosti, Dóm sv. Alžbety sa na ich pôsobenie nemôže sťažovať. Priniesli mu len samé dobré veci. Minimálne päť pápežov sa o Dóme nielen dozvedelo, ale v súvislosti s ním aj prijalo nejaké rozhodnutia. Vďaka ním máme o našej pýche viac písomných dokladov, ktoré dopĺňajú a upresňujú jeho históriu.

Pápež Martin IV., vlastným menom Simon (okolo roku 1210 až 1220 – 28. 3. 1285) bol Francúz, ktorý nadržiaval francúzskemu kráľovi Karolovi z Anjou. Napríklad aj exkomunikáciou jeho protivníka cisára Michaela VIII. alebo schválením Karlových plánov na útok proti Konstantinopolu, čím zabránil znovuzjednoteniu východnej cirkvi so západnou.

No Košice vďaka nemu majú prvú písomnú zmienku o svojom farskom kostole (predchodcovi Dómu).

V liste zo 7. 5. 1283 píše ostrihomskému arcibiskupovi, aby po vypočutí oboch strán a svedkov rozsúdil spor Arnolda, rektora kostola sv. Alžbety, s rehoľníkmi špitála sv. Jána Jeruzalemského (johaniti), ktorí neoprávnene obťažujú košický špitál s kostolom kvôli nejakým dôchodkom a majetku. Zároveň pápež splnomocnil ostrihomského arcibiskupa na rozsúdenie sporu bez možností odvolania a pod hrozbou cirkevného trestu za jeho nerešpektovanie.

PÚTNICKÉ CENTRUM

Bonifác IX., vlastným menom Pietro Tomacelli (asi 1350 – 1. 10. 1404),  sa stal pápežom už ako 39-ročný počas západnej schizmy (rozštiepenia), keď vo francúzskom meste Avignon sídlil protipápež pod ochranou Francúzska. Predajom kuriálnych úradov i odpustkov nazhromaždil veľa peňazí. Počas jeho pontifikátu sa konali dva sväté roky (1390 a 1400). Tie zvyšovali zbožnosť obyvateľstva a zároveň prinášali cirkvi financie.

Zrejme ho navštívila delegácia z Košíc, keďže 1. marca 1402 vydáva odpustkovú listinu pre veriacich, ktorí sa vyspovedajú a v deň apoštolov sv. Filipa a sv. Jakuba (1. mája) a počas troch dní po tomto sviatku navštívia kostol sv. Alžbety a venujú príspevok na jeho výstavbu. Tí dostanú rovnaké odpustky ako pútnici v chráme sv. Marka v Benátkach alebo v kostole Porciunkula v Assisi.

Z Košíc spravil aj formálne významné pútnické centrum stredovekej Európy, čo prispelo k rozmachu mesta.

Kostol sv. Alžbety sa stal cieľom pre mnohých pútnikov. Po rozsiahlom požiari ho vďaka pápežovi Bonifácovi IX. začali veľkoryso prestavovať.

Pod vplyvom kritiky svojho pontifikátu však tento pápež všetky dovtedy udelené odpustky generálne odvolal v decembri 1402. Legálne sa teda jeho odpustky pre košický kostol sv. Alžbety mohli uplatniť len raz 1. mája 1402.

PENIAZE NA KOSTOL

Alexander VI., vlastným menom Rodrigo da Borja y Borja (1. 1. 1431-18. 8. 1503), ktorý bol pápežom od 10. 8. 1492, potvrdil v roku 1493 bulu Bonifáca IX. z roku 1402. A z Košíc sa znova stalo významné pútnické miesto s oficiálnym uznaním 30. augusta 1494.

Napriek zhýralému životu bol to nábožný pápež. Bol i mimoriadne vplyvný. Určil napríklad kolonizačné sféry Španielska a Portugalska v Latinskej Amerike.

Odpustková bula umožnila predávať úplné odpustky veriacim, ktorí na sviatok Nanebovzatia Panny Márie navštívia kostol. Zrejme, aby sa získali peniaze na jeho opravu  po ostreľovaní vojskami Jána Alberta.

Pápež pravdepodobne vyhovel mestu Košice, pretože v úvode buly konštatuje, že počas obliehania mesta kostol utrpel veľké škody.

Foto: Veronika Janušková