Park na Moyzesovej

Park na Moyzesovej je vhodný na behanie. Ľahko si zrátate, koľko ste zabehli. Meria totiž takmer presne kilometer.

Takto vymerali dnešnú Moyzesku podľa vzoru budapeštianskych bulvárov. Pravda, v prvopočiatku sa volala Promenádou a od roku 1892 dostala pomenovanie Rákócziho okružná. Najprv tam vysadili topole, neskôr spravili inú úpravu a tá dnešná je zrejme z roku 1910.

Pohľad na park s radnicou (okolo roku 1920).

Premeny

Súčasnú tvár dostal park v roku 2013, keď Košice boli európskym hlavným mestom kultúry.

Zásadnú zmenu vidno najmä v noci. Nové silnejšie svietidlá robia park omnoho bezpečnejším. A pod nimi je štyrikrát toľko lavičiek než predtým. Pribudli aj odpadkové koše, dokonca aj tie na separovaný odpad, takže v parku sa cítime ako v civilizovaných mestách.

Slepci túto zmenu nevidia, ale aj pre nich sa park stal obľúbenejším. Je to prvý park s vodiacimi líniami na chodníku pre slepecké biele paličky. A, samozrejme, úplne bezbariérový. Tým sa park otvoril aj cyklistom, pretože v Košiciach pribudol kilometer kvalitného cyklochodníka. Ten slúži aj inline korčuliarom i vozičkárom.

Od propagandy k umeniu

A keď svoju frajerku pozvete do parku a ona bude vymýšľať, že niééé, bo mám lodičky, nevidíš?, tak jej výhovorka neobstojí. Pre lodičkárky ako ona je tam druhý hladký asfaltový chodník. Park na Moyzesovej je k takýmto devám oveľa priateľskejší než Hlavná ulica so svojou porfýrovou dlažbou.

Tam, kde je vstup do univerzitného mestečka, je lavičiek najviac a pri nich pribudla aj fontána. Decentná, na rovnakej úrovni ako terén, nech sa nikto nepotkne. Na jar, keď sa rozstrieka, už bude vidno zeleň a zas o trochu menej cestu s autami. Lebo je pri nej vysadený kilometer dlhý pás kríkov.

Park na Moyzesovej za socializmu slúžil aj na propagandistické nástenky, no od roku 2013 skôr umeniu. Nájdeme tam aj doslova Kľúčovú sochu od českého sochára Jiřího Davida (1956), ktorá bola inštalovaná práve v roku, keď sa Košice pýšili titulom Európske hlavné mesto kultúry.

Foto 1 a 3: Ivan Fleischer
Foto 2: archív ŠČ