Potôčik na Hlavnej ulici

„Dvakrát do tej istej rieky nevstúpiš,“ vravieval filozof Herakleitos. Tento antický slogan si môžete overiť na Hlavnej ulici. Dňa 9. mája 1997 si tam znovu, po takmer sto rokoch, zažblnkotal potôčik. Podobne, ako to robieval vlastne od nepamäti až po rok 1899, keď ho zasypali.

Potôčik tiekol do mesta z neďalekej lesnej lokality Čermeľ ako rameno rovnomenného Čermeľského potoka. Pred morovým stĺpom sa rozvetvil vo dvoje, aby sa zas spojil pri Forgáčovom paláci (terajšej Štátnej vedeckej knižnici).

Ostrov

Rameno potoka tak vytvorilo ostrov. Stal sa centrom Košíc. Na ňom sa mohli stavať len verejné a reprezentačné budovy. Napríklad bývala radnica, ktorá stála zhruba na mieste dnešného Štátneho divadla.

Na „ostrove“ stál už v 13. storočí aj farský kostol a na jeho mieste neskôr súčasný Dóm sv. Alžbety, ale aj Kaplnka sv. Michala a okolo nej cintorín a na opačnom konci, pri morovom stĺpe, dokonca aj popravisko.

V potôčiku na Hlavnej sa len veľmi ťažko dalo utopiť, lebo mal výdatnosť od 50 do 400 sekundových litrov, no aj tak ponad ním viedlo niekoľko desiatok mostíkov.

Návrat vody do mesta

Podobne vyzerá aj obnovený potôčik. Je ale upravenejší a podsvietený. Hlavný rozdiel je však v tom, že (akože) vyviera pri obchodnom dome Tesco a mizne v podzemí ešte pred morovým stĺpom. Naspäť na povrch sa vracia podzemným potrubím. Voda sa privádza tiež pod zemou z neďalekého  Mlynského náhonu.

Potôčik na Hlavnej má hĺbku 15 cm a široký je 40 cm, takže je ideálny na brodenie počas horúčav, púšťanie lodičiek (aj topánok) či kačičiek (hračkárskych). Na druhej strane zaručuje o čosi menšiu prašnosť a o trošku väčšiu vlhkosť v centre.

Zhruba na toto sa myslelo, keď sa realizoval projekt generálnej rekonštrukcie Hlavnej ulice (1996/1997). Lebo znovu oživiť potôčik bolo pri rozkopaní celej Hlavnej ulice už iba maličkosťou. A tak po 98 rokoch neexistencie riečky môžeme vstúpiť do podobnej rieky ako naši predkovia.

Žaba na prameni

Vtedy naprojektovali aj južné rameno potôčika, ktoré malo dotvoriť Hlavnú ulicu o akúsi súmernosť jej severného a južného zakončenia. Torzo potôčika začínajúceho sa pred Štátnou vedeckou knižnicou nie je na historickom mieste, lebo v tej oblasti jeho historický predchodca už odbočil na Zvonársku ulicu. Možno to potôčik pochopil aj sám, a tak radšej „vyschol“. Vraj neopraviteľne.

Za bývalého primátora tam mali doplniť neveľký pamätník Nežnej revolúcie v tvare ležatej osmičky s číslami 68 a 89. Napokon sa to však nezrealizovalo. O to viac vynikal severný potôčik, ktorý mal nielen štýlové mostíky s úchytkami na prechod, ale aj umeleckého draka, ktorý tešil najmä deti. A na jeho začiatku zas sedela žaba na prameni. Škoda, že tieto drobné oživenia Hlavnej ulice kamsi (nenávratne?) zmizli.

Foto: Iveta Vaculová