Predchodca dómu

V Generálnom krajinskom archíve v Karlsruhe je zbierka máp venovaná vojenským dejinám Európy 16. až 19. storočia. V šiestich prípadoch si prídu na svoje aj Košičania.

V nemeckom archíve nájdete aj mapu mesta CASOVIA. Datovaná je rokom 1577, no plán mesta takému roku nezodpovedá. Akurát mestské hradby sa ako tak podobajú skutočnému stavu. A o tie asi vojakom šlo. Zrejme nejakému zakresľovačovi niekto podsunul staršiu mapu mesta, ktorá bola aktuálna už v 14. storočí, a ten iba prekreslil hradbové múry a ulice.

Patrón Michal

Okrem hradieb a ulíc je jedinou zakreslenou budovou na mape pravdepodobný predchodca dómu. Túto domnienku potvrdzuje aj porovnanie kresby s pôdorysom bývalého kostola, ktorý odhalili pri vykopávkach v roku 1884. Tento prvý farský kostol v Košiciach mohol byť postavený už v 11. alebo 12. storočí. To, čo vidíme na dobovej mape, je azda jeho podoba po poslednej prestavbe. Komu je ľúto, že tento kostol už v Košiciach nestojí, môže si pozrieť podobný románsky kostol z 12. storočia v neďalekej dedine Svinica.

Pôvodný kostol bol zasvätený sv. Michalovi, lebo tam, kde ešte bolo treba zakročiť proti pohanom, využívalo sa jeho patrocínium (zasvätenie kostola niekomu). Keďže patrocínium nemalo zanikať, prešlo na vedľajšiu novopostavenú Kaplnku sv. Michala. Od 40. rokov 14. storočia bol tento románsky predchodca dómu prestavaný goticky.

Stopy minulosti

Presnejšie a viac by o tomto vedel pamätník – kamenný lev typu Leo albus, ktorý sa pri reštaurovaní dostal do záhrady známeho košického staviteľa Jakaba pod Hradovou a neskôr do Východoslovenského múzea. Teraz je zamurovaný v rohu arkád Urbanovej veže.

Čo si v pôvodnom kostole obliekali kňazi na slúženie bohoslužieb, sa tiež zachovalo. Sú to kazuly, teda vrchné omšové rúcho zo 14. storočia, vystavené vo Východoslovenskom múzeu. A v čom sa krstilo, je jasné tiež. V Dóme sv. Alžbety sa doteraz nachádza jediná vec staršia než súčasná budova dómu. Bronzová krstiteľnica vyzdobená bájnymi vtákmi, ktorá sa nachádza v juhovýchodnej časti súčasného kostola.Takisto vieme, ako mohol vyzerať oltár, pretože oltáre sa zvykli zobraziť na mestskej pečati.

V pôvodnom kostole (alebo v jeho okolí) boli aj náhrobné kamene na priľahlom cintoríne. Zachovali sa tri, z rokov 1374, 1375 a 1378. Druhotne sú umiestnené v arkádach Urbanovej veže.

Stará svätyňa slúžila novej 

Nový kostol stavali zaujímavým spôsobom. Najprv vybudovali jeho obvodové múry. Medzitým vnútorný (pôvodný) kostol ešte využívali na bohoslužby. Dokonca mohol poslúžiť pri výstavbe nového ako lešenie. Potom vnútorný rozobrali, kamene z neho vyniesli, ba niektoré zrecyklovali ich použitím na zaklenutie nového kostola.    

Foto: Štefan Čaplovič