Premeny Košíc: Od dostavníkov po moderný poštový úrad

Komplex budov Riaditeľstva pôšt  a telegrafov postavili na poslednej voľnej parcele v západnom zakončení Poštovej ulice (dnes č. 18 – 20). Jeho vznik ale dláždila dlhá cesta. Už v roku 1558 fungovala štátna poštová linka z Prešporku cez Považie, Liptov, Spiš a Šariš s poštovými úradmi aj v Levoči a Prešove. Posledná stanica jej dostavníkov bola v Košiciach. Vedúcim stanice a prvým známym poštovým úradníkom v Košiciach bol od roku 1565 Anton Maria. V roku 1566 bol poštmajstrom už Bartolomej Paar. Košickej poštovej stanici v 30. rokoch 17. storočia podliehali štyri vidiecke stanice a spolu mali na prepravu zásielok k dispozícii 13 koní…

Aj v dnešnom pokračovaní nášho seriálu vám ponúkame časom vyblednuté zábery, ktoré poukazujú na slávne dejiny nášho mesta, dokumentujú jeho vyspelú kultúrnu i technickú úroveň, vypovedajú o spôsobe života jeho obyvateľov. Dlhodobý seriál poskytuje milovníkom histórie množstvo zaujímavých, overených faktov, ktoré korigujú tradované, často neúplné, nepresné, protichodné, ba dokonca nepravdivé informácie. 

Projekt Premeny Košíc vznikol vďaka ústretovosti a pochopeniu Jána Gašpara, vášnivého zberateľa pohľadníc, znalca histórie nášho mesta, riaditeľa Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, autora nesmierne cennej publikácie Košice – pohľady do histórie mesta (vydal Region Poprad, spol., s. r. o. v roku 2011), z ktorej sme s jeho súhlasom čerpali. 

Do histórie mesta sa zapísal poštmajster Viktor Flachenfeld, ktorý sa zaslúžil o postavenie morového stĺpa so súsoším Immaculaty na pamäť morovej epidémie z rokov 1709 – 1710. Zhotovili ho v rokoch 1720 – 1723 v centre mesta na mieste bývalého vojenského popraviska. Bol aj správcom monumentu a obe funkcie v roku 1740 prevzal jeho syn Ferdinand (zomrel 1758). 

V roku 1758 poštový úrad v Košiciach povýšili na Vrchný poštový úrad na čele s vrchným správcom, ktorým sa stal Ernest Haager. V roku 1783 cisár Jozef II. rozdelil poštu v monarchii na osem prefektúr, z ktorých jedna bola v Košiciach. Sídlila v bývalej budove Spišskej komory na Hlavnej ulici a podliehalo jej 73 poštových úradov v 16 župách Horného Uhorska. V roku 1829 vznikla súkromná prepravná spoločnosť, ktorá prepravovala poštové zásielky, tovar aj cestujúcich po trase Budapešť – Košice – Prešov, od roku 1838 už každodenne. Preprava poštovými dostavníkmi sa v plnej miere zabezpečovala až do vybudovania železničných tratí v roku 1860, potom už kombinovaným spôsobom.

Po revolúcii bolo v roku 1850 zriadené Poštové riaditeľstvo pre košický dištrikt, ktoré malo 18 zamestnancov a sídlo v niekdajšom dome grófa Juraja Andrássyho na Hlavnej ulici, kde v roku 1899 vznikol nový Andrássyho palác (dnes č. 81). Riaditeľom bol K. Veber, hlavným poštmajstrom  pre 44 podriadených poštových staníc bol Ján Krucsay (1814 –1863). V roku 1886 pod košické poštové riaditeľstvo len v Abovskej župe patrilo 65 poštových úradov, z toho tri v Košiciach. Priestory v prenajatom dome grófa Andrássyho boli nevyhovujúce, a preto riaditeľ Dr. Július Biringer už od roku 1873 podnikal kroky na umiestnenie poštového riaditeľstva vo vhodnejšom samostatnom objekte. V roku 1886 sa pre tento účel podarilo vtedajšiemu riaditeľovi Jánovi Raschkovi získať dom Karola Feldheima na Pivovarskej ulici (dnes Poštová č. 14). 

V roku 1912 patrilo pod košické riaditeľstvo 40 štátnych poštových úradov a 552 súkromných poštovní v 10 župách. 

V samotnom meste bolo okrem hlavnej pošty ďalších 6 poštových úradov.  Od roku 1907 sa poukazovalo na ich nevhodné rozmiestnenie aj nevyhovujúce parametre hlavnej budovy pošty. Po rôznych návrhoch sa v januári 1914 už konkrétne rokovalo o novom trojposchodovom účelovom objekte, ktorý s nákladom 1,5 milióna korún mali začať stavať v máji. Projekty poštového paláca, ktorý mal stáť na mieste starej budovy, vyhotovili budapeštianski stavitelia Emil Somló a Ambrus Orth (1871 – 1931). Plány v tom čase však prekazila prvá svetová vojna. 

Veľkorysý komplex budov Riaditeľstva pôšt a telegrafov (na pohľadnici z roku 1933), v ktorom v súčasnosti sídli Hlavná pošta, ale aj rozhlasové štúdio RTVS, začali stavať v roku 1928. Ale o tom už v pokračovaní nášho seriálu Premeny Košíc o týždeň…

(SEN)