Premeny Košíc: Romantickú Zámočnícku ulicu chceli komunisti zbúrať

Zámočníckej ulici by skôr pristal názov „ulička“. S dĺžkou iba 95 metrov je jednou z najkratších a so šírkou iba tri a pol metra aj jednou z najužších v historickom centre mesta. Už od stredoveku tvorí spojnicu medzi Hlavnou ulicou, Dominikánskym námestím a Mäsiarskou ulicou, a preto uličke vraveli Am Stege (Na prechode). Oficiálne sa jej pomenovanie ustálilo podľa zámočníkov, ktorí tu žili v dávnych časoch. Spočiatku v latinskej podobe ako Platea serratorum, neskôr po nemecky Schlossergasse a od druhej polovice 19. storočia v maďarčine ako Lakatos utca, to všetko sú predošlé podoby dnešného názvu. O jeho pôvode svedčí aj skutočnosť, že ešte začiatkom 17. storočia tu z jedenástich majiteľov domov najmenej piati boli zámočníci…. 

Aj dnes vám ponúkame časom vyblednuté zábery, ktoré poukazujú na slávne dejiny nášho mesta, dokumentujú jeho vyspelú kultúrnu i technickú úroveň, vypovedajú o spôsobe života jeho obyvateľov. Dlhodobý seriál poskytuje milovníkom histórie množstvo zaujímavých, overených faktov, ktoré korigujú tradované, často neúplné, nepresné, protichodné, ba dokonca nepravdivé informácie. 

Projekt Premeny Košíc vznikol vďaka ústretovosti a pochopeniu Jána Gašpara, vášnivého zberateľa pohľadníc, znalca histórie nášho mesta, riaditeľa Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, autora nesmierne cennej publikácie Košice – pohľady do histórie mesta, z ktorej sme s jeho súhlasom čerpali. 

Po roku 1948 sa o znárodnené domy na Zámočníckej uličke nikto nestaral, a tak schátralé budovy mala vyriešiť asanácia. Našťastie, v polovici 
60. rokov minulého storočia stihli asanovať iba dve nárožné budovy na jej západnom vyústení do Mäsiarskej ulice. Uvoľnené pozemky sú doteraz nezastavané a po domoch tu ostala zreteľná jazva. V 70. rokoch ulicu nadlho uzavreli. Rekonštrukcia jej inžinierskych sietí a povrchová úprava bola ukončená až v roku 1995. Vtedy ju mnohí už dospelí Košičania mohli zhliadnuť po prvýkrát. Zaujímavosťou je, že táto ulica je jednou z mála v historickom jadre, ktorej význam pomenovania sa nikdy nezmenil. Podobne je to iba v prípade Zbrojničnej ulice a v širšom centre sa nikdy nezmenil ani názov Thurzovej ulice.

O tom, že Zámočnícka ulica bola vždy rušnou komunikáciou, svedčí aj pohľadnica z roku 1922, ktorá zobrazuje čašníka z blízkeho hostinca, dedinskú gazdinú a kŕdeľ bosých detí.

Na zábere v pozadí je zreteľný prechod popod dom č. 46 na Hlavnej ulici, ktorým Zámočnícka ulica na východnej strane vyúsťuje do centra mesta.

V popredí snímky sú dva stredoveké domy, ktoré stáli na západných nárožiach ulice a vo veľmi schátralom stave ich asanovali v polovici 60. rokov minulého storočia. V uličke bolo viacero drobných obchodíkov a remeselníckych dielní. V dnes už asanovanej pozdĺžnej dvojposchodovej budove vľavo (kedysi č. 5) v 20. rokoch minulého storočia boli „butiky“ Gizely Csöváryovej a Júliusa Szucsika, obuvnícka dielňa Júliusa Duffera a na poschodí škola moderných tancov a rytmických telesných cvičení Alžbety Konetschnej-Kemenczkej.

V dome v pozadí (č. 3) je zreteľný vývesný štít českého obuvníka Františka Vokouna. Prvé budovy na pravej strane dnes už neexistujú. Až tretí dom v poradí stojí dodnes, má číslo 16. Jeho majiteľom bol v čase vzniku pohľadnice Andrej Urban. Na historickom zábere je zreteľný vývesný štít jeho klobučníctva. Približne od roku 1610 tu sídlila tlačiareň Jána Fischera, jedna z najstarších v meste. Dnes už je tento dom v dobrom stave po kvalitnej rekonštrukcii.

(RED)