Príbehy dvoch dominánt na Hviezdoslavovej ulici
Dnes sa vrátime o viac ako sto rokov späť. Pozrieme sa na históriu dvoch dominantných budov na Hviezdoslavovej ulici. Vlastne, ani nie tak tejto ulice, pretože jedna z nich, ktorá je sídlom Železníc Slovenskej republiky, má adresu Železničná 1, druhá, v ktorej sídli Úrad Košického samosprávneho kraja a Východoslovenské múzeum, zasa Námestie Maratónu mieru 1. Mimochodom, viete, že námestie dostalo súčasný názov až v roku 1960? Predtým nieslo meno sovietskeho diktátora, generalissima Josifa Vissarionoviča Stalina, a od 29. októbra 1938 aj zakladateľa Hlinkovej slovenskej ľudovej strany Andreja Hlinku. Netrvalo to ani dva týždne a 12. novembra 1938 Maďari vrátili námestiu meno po cisárovi Františkovi Jozefovi…
Aj dnes vám ponúkame časom vyblednuté zábery, ktoré poukazujú na slávne dejiny nášho mesta, dokumentujú jeho vyspelú kultúrnu i technickú úroveň, vypovedajú o spôsobe života jeho obyvateľov. Navyše, rovnaké budovy, ulice či parky si môžete porovnať s ich súčasným stavom.
Projekt Premeny Košíc vznikol vďaka ústretovosti a pochopeniu Jána Gašpara, vášnivého zberateľa pohľadníc, znalca histórie nášho mesta, riaditeľa Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, autora nesmierne cennej publikácie Košice – pohľady do histórie mesta (vydal Region Poprad, spol. s. r. o. v roku 2011), z ktorej sme s jeho súhlasom čerpali.
Jedna z dvoch dominánt na námestí je objekt bývalého vojenského veliteľstva.
Sídlo vojenského veliteľstva VI. c. a k. armádneho zboru rakúsko-uhorskej armády začali stavať v roku 1906 a 23. novembra 1908 ho skolaudovali. Kasárne armádneho zboru postavili v štýle tzv. vojenskej secesie, čo symbolizujú aj sochy rímskych vojakov v hornej časti fasády. V dobe svojho vzniku to bola najväčšia stavba v meste, kde prvýkrát použili železobetónové stavebné konštrukcie. Na tú dobu ponúkala nezvyčajný komfort s bytom pre veliteľa, jeho rodinu i obslužný personál.
Po porážke revolúcie a zániku Maďarskej republiky rád získalo budovu československé vojsko a zriadilo tu veliteľstvo 11. pešej divízie. V rokoch 1922 – 1924 jej velil kontroverzný generál Radola Gajda. Vo veliteľskej funkcii tu pôsobil v rokoch 1937 – 1938 aj brigádny generál Rudolf Viest (1890 – 1945), v tom čase jeden z mála generálov slovenského pôvodu. V období Slovenského národného povstania sa stal veliteľom povstaleckej armády na Slovensku. V novembri 1944 padol do zajatia a zahynul za bližšie neznámych okolností vo väzení v nemeckom Flössenburgu.
Po „Nežnej revolúcii“ v roku 1991 sa do objektu nasťahovalo Východoslovenské múzeum. V roku 1998 ako posledná armádna zložka uvoľnila západný a severný trakt Krajská vojenská ubytovacia a stavebná správa. Jej priestory boli po stavebných úpravách vyčlenené pre potreby úradu Košického samosprávneho kraja, ktorý sa tu nasťahoval v júli 2002.
Druhá budova (dnes Železničná 1) vyrástla na mieste bývalých kasární, ktoré v roku 1912 mesto predalo aj s pozemkom Správe Košicko-bohumínskej železnice. V roku 1913 ich asanovali. Na západnej časti uvoľnenej parcely 27. novembra 1913 začali stavať prvú časť komplexu prevádzkového riaditeľstva Košicko-bohumínskej železnice. Masívny neobarokový palác s prvkami secesie dali do užívania 1. novembra 1915.
V objekte bolo 147 kancelárií, na obytné účely slúžilo 74 izieb. Vo vnútri zriadili tri schodištia a výťah. Na západnom priečelí je v hlavnej vstupnej časti rizalit so šiestimi iónskymi stĺpmi, ktorých mohutnosť zvýrazňuje silu investora.
Prevádzkovú budovu Košicko-bohumínskej železnice, ktorú po roku 1918 prevzalo Riaditeľstvo Štátnych dráh, v rokoch 1921 – 1926 rozšírili prístavbou z juhovýchodnej strany. V prístavbe bolo 195 kancelárií, byt riaditeľa a námestníkov, jedáleň, tlačiareň, sklady.
Pôvodná, západná, časť komplexu slúžila riaditeľstvu Maďarských štátnych železníc, v severnej časti umiestnili v roku 1940 Uhorské technické múzeum, ktorého zbierky tu sprístupnili 11. novembra 1943. Po oslobodení Košíc v roku 1945 v západnej časti dočasne sídlilo predsedníctvo Slovenskej národnej rady a Zbor povereníkov, vo východnom trakte bolo v apríli a máji 1945 dočasné sídlo prvej československej vlády na oslobodenom území. Celý palác Železníc Slovenskej republiky, ako jedna z mála budov v Košiciach, dodnes slúži svojmu pôvodnému účelu.
(RED)
Foto: archív Jána Gašpara, Veronika Janušková
