Prvé domy na Štúrovej vybudoval slávny staviteľ Michal Répászky

Aj dnes sa budeme venovať histórii Štúrovej ulice a budovám, ktoré ju tvoria. Snímka z roku 1902 (vľavo hore) zobrazuje najstaršiu zástavbu ulice, ktorá vznikla v druhej polovici 90. rokov 19. storočia. V tom čase tu ešte bolo koryto potoka s mostíkmi a zároveň už aj koľaje vlečky do Lepeschovho pivovaru. Ľavá (severná) strana ulice sa v tom čase vyvíjala ako štátna hradská. 

Ako každý týždeň, aj dnes vám ponúkame časom zožltnuté zábery, ktoré poukazujú na slávne dejiny nášho mesta, dokumentujú jeho vyspelú kultúrnu i technickú úroveň, a porovnáme ich so súčasnosťou. Dlhodobý seriál poskytuje milovníkom histórie množstvo zaujímavých, overených faktov, ktoré korigujú tradované, často neúplné, nepresné, protichodné, ba dokonca nepravdivé informácie. 

Projekt Premeny Košíc vznikol vďaka ústretovosti a pochopeniu Jána Gašpara (1953 – 2018), vášnivého zberateľa pohľadníc, znalca histórie nášho mesta, riaditeľa Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, autora nesmierne cennej publikácie Košice – pohľady do histórie mesta (vydal Region Poprad, spol. s. r. o. v roku 2011), z ktorej sme s jeho súhlasom čerpali. 

Poschodový dom v ľavej časti snímky (Štúrova 25) stojí na južnom zakončení Moyzesovej ulice, zároveň ale predurčoval neskoršiu súvislú zástavbu Štúrovej ulice, hoci vstup je na jeho severnej strane z Grešákovej. Budova má pozdĺžnu fasádu s miernymi rizolitmi po stranách a náročnom priečelí, kde sú po stranách zvislé lizénové pásy. Nad prízemí je výrazná kardónová rímsa a nad oknami poschodia zas výrazné nadokenné rímsy. Dom s číslom 25 má aj vysunutý balkón na troch konzolách. V 80. rokoch 19. storočia ho postavil v tom čase azda najúspešnejší košický staviteľ Michal Répászky. Nehnuteľnosť zdedil jeho syn Eugen a po roku 1914 sa majiteľkou stala staviteľova dcéra Jolana Naumannová. Patril rodine až do znárodnenia v roku 1948. Dnes ho vlastní Štátna filharmónia.

Vedľa budovy, ktorú sme opísali, je novší tzv. Répászkeho palác, ktorý má peknú eklektickú fasádu s neobarokovými prvkami. Postavil ho Michal Répászky v roku 1901. Balkón na poschodí má zaujímavé kamenné balustrádové zábradlie. Dom má vchod z Grešákovej ulice a nad ním je ornamentami ozdobený monogram majiteľa „RM“. Majiteľmi domu boli tri dcéry staviteľa –  Irena, Alica a Jolana a synovia Eugen a Július. Bývala tu však iba dcéra Irena Guzmannová a syn Július, ktorý bol tiež známym staviteľom. Za tehlovým oplotením Répászkeho pozemku, kde neskôr vznikli ešte dva domy, je netradičný pohľad od juhovýchodu na bývalú synagógu neologickej židovskej náboženskej obce.

Pozrime sa teraz na pohľadnicu z roku 1933. Vedľa dvoch Répászkeho domov je budova č. 21 z konca 20. rokov. Parcela vedľajšieho pozemku hraničí s dnešnou Tajovského ulicou a v čase vzniku snímky nebola ešte zastavaná. Až koncom roka 1938 tu vyrástol dvojposchodový nárožný dom (č. 19) s funkcionalistickou fasádou podľa projektu Ernesta Friedmanna. Pre Samuela Kalmára a jeho manželku ho postavil Maximilián Blau, čo pripomína aj nápis na sokli budovy. Starší jednoposchodový rohový dom č. 17 (vpravo) vznikol na pozemku, ktorý pôvodne patril zverolekárovi Michalovi Engelmannovi, neskôr jeho dedičom. V roku 1902 si ho dal postaviť lekárnik Augustín Adámek. Potom bola vlastníčkou jeho vdova Júlia, syn Andrej a dcéra Edita.

Dom so sedemosovou fasádou projektovali a stavali bratia Arpád a Gejza Jakabovci. Po stranách a na nároží má mierne vystupujúce rizality s pásovou rustikou a lizénovými zvislými pásmi. Nad oknami poschodia v rizalitoch a nad vchodom sú maskaróny anjelikov. Začiatkom 20. rokov sa majiteľom stal Ármin Dévay. Býval v Sečovciach a dom v Košiciach mu spravoval jeden z nájomníkov Štefan Solár, neskôr Karol Klembala. V rokoch 1937 – 1944 dom vlastnil obchodník Henrich Goldberger. Aj ten ale žil mimo Košíc – v Prešove. Dom bol v roku 1945 zoštátnený. Vľavo za domami vyčnieva kupola neologickej synagógy (dnes Dom umenia) a v pozadí je vojenská nemocnica.

(RED)