Škôlku mníšok dominikánok považovali za najlepšiu v meste
Začiatkom 90. rokov 19. storočia vznikol v meste po vzore Budapešti ojedinelý systém okružných ulíc. Boli to široké komunikácie s dobrými dopravnými parametrami, ktoré sa na seba napájali a vytvárali uzavretý okruh. Jednou z nich bola dnešná Moyzesova ulica. Zaujímavosťou je, že začiatkom 50. rokov 19. storočia stálo na jej východnej strane deväť domov, v roku 1857 ich bolo trinásť a v roku 1869 devätnásť.
Na fotografii z roku 1907 (vľavo hore) vidíme budovu, ktorá má dnes číslo 8. Na jej mieste postavili prvý prízemný objekt okolo roku 1855 a jeho majiteľom bol Ján Miczán. V roku 1888 zásluhou biskupa Žigmunda Bubicsa dom kúpila Košická diecéza pre novozaložený Náboženský a dobročinný spolok.
Dlhodobý seriál Premeny Košíc poskytuje milovníkom histórie množstvo zaujímavých, overených faktov, ktoré korigujú tradované, často neúplné, nepresné, protichodné, ba dokonca nepravdivé informácie.
Projekt vznikol vďaka ústretovosti a pochopeniu Jána Gašpara (1953 – 2018), vášnivého zberateľa pohľadníc, znalca histórie nášho mesta, bývalého riaditeľa Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, autora nesmierne cennej publikácie Košice – pohľady do histórie mesta, z ktorej sme s jeho súhlasom čerpali.
V prízemnej budove zriadil v roku 1889 Tretí rád dominikánov zásluhou svojho slovenského kazateľa Hyacinta Vláčila detskú škôlku (opatrovňu) predovšetkým pre deti robotníčok neďalekej tabakovej továrne. Od roku 1896 bol po pátrovi Benediktovi Kudrátovi riaditeľom škôlky dominikán Metod Macháček. Jemu sa podarilo zbierkami veriacich zhromaždiť prostriedky na jej prestavbu, lebo pôvodný prízemný objekt kapacitne nevyhovoval.
Projektant i staviteľ tejto neorokokovej budovy z roku 1898 zatiaľ nie je známy. Nad korunnou rímsou rizalitu je atika, na ktorej sú po okrajoch vázy a z oboch strán plastiky anjelov. Na štíte v strede je umiestnený kríž. Na atike bol v minulosti nápis: „1898 SZT. DOMONKOSRENDI APÁCZAK OVODÁJA“ (1898 Škôlka mníšok rádu sv. Dominika). V roku 1950 budovu skonfiškoval štát.
V škôlke, ktorá mala povesť najlepšej v meste, bola pre 300 detí zadarmo celodenná strava. O vysokej úrovni svedčí aj náročnosť výchovného procesu, ktorý vždy v júni završovalo slávnostné vystúpenie detí a ich preskúšanie zo znalostí maďarského jazyka a náboženstva. Škôlka fungovala bez prerušenia aj v čase letných prázdnin. Na tomto mieste existovala škôlka aj počas éry socializmu, samozrejme, pod vedením štátu. Navyše tu dlhé roky mala svoje učebne aj ľudová škola umenia.
Keď sa na pozvanie priora kláštora dominikánov Gregora Musatitsa v roku 1903 v Košiciach usadili dominikánky z provincie blahoslavenej Margity Uhorskej z Köszegu v západnom Maďarsku, dostali k dispozícii nedávno postavenú budovu na vtedajšej Rákócziho okružnej (dnes Moyzesova č. 8), patriacu Náboženskému a dobročinnému spolku, a založili tam kláštor dominikánok. Jeho prvou predstavenou bola Vincenta Hoffmannová. Aktivizovali sa hlavne v oblasti vzdelávania a ich prvým skutkom bolo prevzatie tu pôsobiacej materskej škôlky do svojej opatery. Do rádu vstupovali aj bývalé členky košického III. rádu a pre vykonávanie náboženských duchovných potrieb, ktoré v budove kláštora už v roku 1903 zriadili kaplnku. Jej oltárny obraz predstavoval Kráľovnú sv. Ruženca.
Na pohľadnici z roku 1911 v strede je už popísaná hlavná budova kláštorného komplexu dominikánok (č. 8), vpravo je čiastočne viditeľná budova rehoľného domu č. 10, ktorý tiež patril do areálu mníšok. Pôvodne prízemný trojkrídlový dom dal okolo roku 1855 postaviť Ján Munkácsy a asi o 30 rokov neskôr mu dal súčasnú pseudorománsku podobu jeho syn, staviteľ Jozef Munkácsy. Sedemosový dvojpodlažný objekt má nárožné rizality delené pásovou rustikou. Pohľadnica zachytáva iba rizalit na severnej strane domu. Nad združenými oknami s kruhovým oblúkom je korunná rímsa členená oblúčkovým vlysom. Tento dom kúpili dominikánky od dedičov majiteľa až v roku 1917, a tak sa ako rehoľný dom posledný stal súčasťou ich areálu. Cez polkruhovo zaklenutý portál s rastlinným ornamentom, ktorý je mimo záberu, sa popod balkón vchádza na nádvorie, kde na uvoľnenej ploche po odstránení dvorného krídla budovy postavili v rokoch 1936 – 1937 moderný Kostol Krista Kráľa.
[ad2][/ad2](SEN)
Odporúčané články
Vo veku 96 rokov zomrel priamy účastník Slovenského národného povstania Karol Kuna.