Šľachtický rod Ujházyovcov žil v Budimíre 240 rokov

Rod Ujházyovcov žil v Budimíre 240 rokov. V tejto obci v okrese Košice-okolie postavili mladší kaštieľ, založili evanjelický cirkevný zbor, venovali sa charitatívnej činnosti a podporovali školstvo. Stopy po ich potomkoch vedú do Maďarska, USA aj Austrálie.

Ako ozrejmila obecná kronikárka Zuzana Kšenžighová, ktorá sa o tento šľachtický rod zaujíma, Ujházyovci boli zemania, teda príslušníci nižšej netitulovanej šľachty.

Pochádzali z Gemera, presnejšie z Rožňavskej Bane, ktorá je dnes súčasťou Rožňavy. Budimírske majetky kúpili za 105.000 zlatých v roku 1777 a boli považovaní za ich posledných šľachtických vlastníkov. Za najvýznamnejšieho člena rodiny Kšenžighová označila Ladislava Ujházyho, ktorý sa narodil v Budimíre v roku 1795.

Bol výrazným účastníkom revolúcie v rokoch 1848 – 1849, vládnym komisárom aj veľkým stúpencom Lajosa Kossutha. Po neúspešnej revolúcii musel odísť do exilu, vybral si Ameriku. Tam ho spolu s ďalšími považovali za hrdinu a bojovníka za slobodu. Na pozvanie vtedajšieho prezidenta Zacharyho Taylora bol aj v Bielom dome.

Po pridelení pozemkov vybudoval menšiu maďarskú kolóniu v štáte Iowa, ktorú nazval New Buda, respektíve Nový Budín. Po tom, ako ovdovel, si dal podľa Kšenžighovej poslať dve sklenená škatuľky s hlinou z Budimíra, ktorú vysypal na hrob svojej manželky.

Šľachta pomáhala 

Pozostatky oboch sú uložené v rodinnej krypte v tejto obci na východe Slovenska. Zatiaľ čo Ján Francisci vo Vlastnom životopise opisuje Ujházyho ako zemana zo Šarišskej stolice, ktorý bol náruživým opozicionalistom, veľkým aristokratom a tyranom poddaných, Kšenžighová hodnotí Ujházyovcov z rozprávania svojej rodiny pozitívne. Jej prastará mama pracovala v kaštieli Ujházyovcov ako kuchárka. Spoznala tam aj svojho budúceho manžela, na svadbu však potrebovala veno.

„V tom čase tu žila barónka Mária Ujházy, rodená Urbán. Táto pani mojej prastarej mame – sirote, poskytla celé veno,“ povedala s tým, že v tom čase pravdepodobne nebolo samozrejmosťou, aby šľachta svojím zamestnancom takto pomohla.

„Keď sa moja stará mama prechádzala po parku s prastarou mamou, mala také handričkové jojo. Stretli Máriu Ujházy, ktorá si ju zavolala a opýtala sa jej, čo to má. Ona, že jojo. Povedala „Poď sem, ja ti dám iné’“a dala jej čokoládové. V 30. rokoch minulého storočia tu o čokoláde asi ešte ani nikto nechyroval,“ povedala.

O svoj majetok mali postarané 

Kšenžighová pripomenula, že aj táto šľachta mala správcov svojho majetku. Ak chcel ísť niekto do lesa na lesné plody či na drevo, musel mať povolenie.

„Keď niekoho nachytali, že kradne, malo to následky,“ dodala s tým, že Ujházyovci mali o svoj majetok postarané. Podľa nej o tom svedčí aj zápis z vtedajších novín Vasárnapi Újság z roku 1868.

„Na svojom nádhernom gazdovstve pestoval také druhy, aké dovtedy Šarišská stolica ešte nevidela. Na medziach vysadil živé ploty, na stráňach zasadil ovocné stromy. Na jeho ovce či rožný dobytok bolo radosť pozerať, akoby pod jeho rukami pôsobilo všetko ušľachtilejšie,“ opisujú Ladislava Ujházyho.

Uvedený park, ktorý obklopuje starší kaštieľ, je dnes rovnako zapísaný v zozname národných kultúrnych pamiatok.

Neďaleko je i kostol, ktorý dala postaviť vdova po Danielovi Ujházym. Práve pod ním je uvedená rodinná krypta.

Podporovali školy i cirkev 

O silnej viere tohto rodu hovorí aj to, že manželia Jozef a Žofia – dcéra zakladateľa prírodného liečiteľstva a modernej hydroterapie Vinzenza Priessnitza, po smrti svojho jediného syna založili nadáciu, respektíve základinu.

Vďaka nej financovali školy aj cirkevné záležitosti. „Jozef Ujházy je zakladateľom Budimírskej evanjelickej matkocirkvi, keďže predtým Budimír patril pod Obišovce. Bol aj prvým dozorcom,“ uviedla Kšenžighová s tým, že s manželkou žili v takzvanom mladšom kaštieli, v ktorom dnes sídli Múzeum historických hodín. Na zimu odchádzali do Košíc, kde vlastnili budovu na Hlavnej ulici. 

„Počas zimy sa pravidelne vracal do Budimíra, hlavne v čase skúšok sa prišiel pozrieť na výsledky žiakov,“ vysvetlila. Záznamy evanjelickej kroniky uvádzajú, že bol často spokojný, deti vtedy obdarúval peniazmi a oblečením.

Potomkovia v Maďarsku 

Podľa Kšenžighovej v testamente daroval Evanjelickému kolégiu v Prešove 10-tisíc zlatých. Spišská vetva Ujházyovcov podporovala aj Evanjelické lýceum v Kežmarku a viacerí príslušníci rodu darovali študentom i cirkvi množstvo kníh. Pôsobenie rodu v Budimíre ukončil odchod Ladislava Ujházyho narodeného v roku 1907. Svoj veľkostatok zanechal v roku 1938.

„Stará mama spomínala, že mal priateľku – herečku z Košíc. Tá však nebola urodzená, jeho matka z toho nadšená nebola. Napriek tomu s ňou mal dcéru,“ uzavrela Kšenžighová s tým, že podľa jej informácií by sa ich potomkovia mohli nachádzať v okolí Miškovca a Budapešti.