Slávny Hotel Európa bol pýchou Košíc

V hoteli boli ubytovaní Sándor Márai i Jozef Tiso. Úrovňou služieb a noblesou sa vyrovnal aj o tri roky mladšiemu hotelu Schalkház.

Minulý týždeň sme sa venovali Mestskému parku, ktorý vznikol vďaka múdrosti a prezieravosti košických mešťanov. Dnes otvoríme kapitolu vstupnej brány do parku, Mlynskej ulice, a zalistujeme v histórii jednej z jej dominánt. 

[ad][/ad]

Hotel s názvom Európa postavila v roku 1870 na základe iniciatívy hotelierov G. Valtrinyho a F. Witzmanna firma Mihálya Répászkeho. Prvotným zámerom bolo zabezpečiť cestujúcim prichádzajúcim do Košíc kvalitné služby. No hotel sa stal mimoriadne populárnym aj medzi košickou spoločenskou špičkou nielen kvôli skvelému umiestneniu v centre mesta,  ale aj vďaka elegantnému interiéru a predovšetkým gastronómii. Súčasťou hotela bola totiž okrem kaviarne aj reštaurácia s ponukou anglickej a francúzskej kuchyne, domácich aj zahraničných vín, ale aj košického piva.

Dôležitým centrom stretnutí Košičanov bola elegantne zariadená kaviareň. Okrem výbornej kávy a skvelých, pritom lacných nápojov hosťom tu ponúkala aj slovenské, české, maďarské a nemecké noviny a časopisy.

V roku 1877 k pôvodnej budove pristavali záhradnú reštauráciu. A keďže hotel prosperoval, majitelia sa rozhodli rozšíriť jeho kapacitu o nové, južné krídlo. V roku 1911 tak pribudlo k pôvodnej budove ďalších 40 izieb.

Hotel Európa sa úrovňou služieb a noblesou vyrovnal aj o tri roky mladšiemu hotelu Schalkház, ktorý otvorili v roku 1873. Majitelia sa snažili prilákať Košičanov aj dobrou zábavou, a tak začali usporadúvať aj koncerty jazzu a cigánskej hudby. 

Po I. svetovej vojne  sa novým majiteľom ubytovacej časti stal Ernest Jacobs, reštauráciu s kaviarňou si prenajali Abrahám Friedmann a Ignác Wirkmann. Majitelia prispeli k zlepšeniu služieb predovšetkým kvalitným personálom, ale aj angažovaním šéfkuchára z Budapešti. V letných mesiacoch bola v prevádzke aj letná terasa.

Hotel fungoval aj počas druhej svetovej vojny, aj keď viackrát vymenil majiteľov. Počas svojej krátkej návštevy Košíc v roku 1941 sa v ňom ubytoval aj svetoznámy spisovateľ, košický rodák Sándor Márai. Ako to vyplýva z jeho knižne vydaných Denníkov, o dva roky neskôr sa do Košíc vrátil a v hoteli strávil pomerne dlhý čas, aby tu rozpísal svoju tretiu divadelnú hru.

Ak sme spomenuli spisovateľa Sándora Máraiho, pre zaujímavosť spomenieme aj inú návštevu v tomto hoteli. Dňa 15. októbra 1938 prišiel do Košíc ministerský predseda vtedajšej jeho slovenskej vlády Jozef Tiso spolu s jej niektorými členmi. Do funkcie ho vymenoval len pár dní predtým, 7. októbra, československý prezident. Po príchode do hotela okolo 19. hodiny prehovorili z balkóna hotela k niekoľkotisícovému davu, ktorý sa tu zhromaždil. Po prejavoch sa konala v hoteli slávnostná recepcia s večerou pre pozvaných hostí…

Po vojne bol majiteľom hotela Alexander Gottdiener, kaviareň prevádzkoval Ján Filo  a spoločenstvo majiteľov. Svoju úroveň si udržiaval pomerne dlho, no potom došlo k zásadným zmenám – v roku 1948 hotel zoštátnili. Potom ho prevzal  štátny podnik Slovenské hotely, Bratislava a od 1. 7. 1953 Reštaurácie a jedálne Košice. Hotel využívala istý čas armáda, neskôr Krajský národný výbor, v roku 1953 začal slúžiť opäť svojmu pôvodnému účelu. 

[ad2][/ad2]

V roku 1956 bola vedľa kaviarne a jedálne zriadená vináreň s hudbou a tancom, zaradená do II. cenovej skupiny. Nádvorie záhradnej časti v roku 1961 prekryli priesvitnou sklolaminátovou farebnou krytinou a zriadili tu veľkokapacitnú piváreň, v ktorej čapovali kvalitný Budějovický Budvar. 

Hotel potom určitý čas prestal slúžiť svojmu účelu – zriadili v ňom učňovské stredisko  aj s internátom pre učňovský dorast košického podniku Reštaurácie. Budova slúžila rôznym inštitúciám do 90. rokov 20. storočia. Potom bola istý čas nevyužitá, až koncom posledného desaťročia sa do rekonštrukcie objektu pustila Ľudová banka, a.s. ktorá si tam zriadila pobočku ako aj regionálne ústredie pre východné Slovensko. Banka začala fungovať  v kvalitne reštaurovaných priestoroch v novom tisícročí. Ľudová banka sa neskôr premenovala na Volksbank Slovensko, a.s., no rozhodnutím viedenskej centrály ukončila svoju činnosť na Slovensku. Dnes v nej sídli Prima banka.

Ľudovít Korotnoky

 

[ad2][/ad2]