Stará košická železničná stanica
Železničnou stanicou v Košiciach prejdú denne tisíce ľudí. Ako vyzerala kedysi, si pamätá málokto. Našťastie existujú archívy, pamätníci a zberatelia starých fotografií.
Medzi Hornádom a ramenami Mlynského potoka sa ešte v 19. storočí rozprestierali Mestské lúky. Tvorili ich skôr mokrade a jarky, ktoré však boli postupne vysušené a upravené do podoby parku (dnešný Mestský park).
V roku 1857, pred príchodom cisára Františka Jozefa I. s manželkou cisárovnou Alžbetou, známou ako Sissi, upravilo mesto celú plochu mestských lúk, vybudovalo cesty a postavilo tu dobový pavilón v švajčiarskom štýle. Všetky úpravy naznačovali, že kultivácia mestských lúk povedie k tomu, aby z nich bol verejný sad. Do jeho rozvoja výrazne zasiahla a celý proces urýchlila práve železnica. K jej stavbe prispelo v roku 1859 aj mesto, ktoré rozsiahle lúky darovalo Potiskej železnici. Týmto činom pomohlo výstavbe železníc a prepojeniu Košíc s mestami Uhorska. V priebehu rokov 1859 – 1860 tam Potiská železnica vybudovala trať spájajúcu Košice s maďarským Miškolcom.
Prvá železnica v Košiciach
Prvý vlak po nej prišiel do Košíc už v júli 1860. Šlo však len o skúšobnú jazdu. Pravidelne po nej začali vlaky jazdiť v auguste. Vtedy bola postavená aj prvá železničná stanica. Ako vyzerala, vieme len z niekoľkých dobových malieb a kresieb.
Pokrok aj komplikácie
Situovanie železnice do východnej časti Mestských lúk vyvolalo obavy. Železnica pretrhla komunikačné väzby a zabránila, aby výstavba nových štvrtí a domov pokročila až k rieke Hornád. Okrem toho priniesla so sebou ďalšie rušivé prvky, s ktorými bojovalo nejedno európske mesto. Popri trati aj stanici sa vytváral nerovnako široký pás špecifických železničných stavieb, teda rôzne závory, sklady či výhybkárne. Tie ignorovali zástavbové a sídliskové pomery.
Pamätáte si na budovu pošty?
V roku 1886 pribudla k stanici budova pošty a v roku 1891 bola upravená aj centrálna staničná budova. Starú halu nahradila nová dvorana navrhnutá v štýle francúzskej novorenesancie. Projektoval ju budapeštiansky architekt Jozef Hubert. Bola to veľmi pekná budova, ktorú si ešte mnohí Košičania môžu pamätať.
Ruch na promenáde
Železnica tiež ukončila premenu mestských lúk na verejný sad. Hlavnou promenádou parku a novým železným mostom cez Mlynský náhon sa priblížila k mestu a zdôraznila krížnu os tvorenú Mlynskou a dnešnou Alžbetinou ulicou.
Spojnicou medzi mestom a železničnou stanicou bola oddávna promenáda dnešného Mestského parku. Dodnes ňou denne prejdú tisícky ľudí pri príchode a odchode z nášho mesta. Mestský park sa tak stal krásnou vysunutou čakárňou stanice.
Tvorba parku sa odvíjala od promenády ako komunikačnej spojnice medzi mestom a železnicou. Okolo parku bola od počiatku obvodová cesta pre jazdcov a povozy. Najväčší ruch sa sústredil na promenáde, pri ktorej vyrástol kiosk (dobový obchod). Neskôr ho prerobili na reštauráciu a kaviareň. „Okrem toho boli v parku jazierka, na ktorých sa dalo člnkovať, korčuliarsky pavilón a tenisové kurty. Bolo to miesto, kde to žilo, kde sa ľudia stretávali a bavili sa,“ približuje zberateľ a pamätník František Máday.
Koniec starej éry
Stará budova železničnej stanice slúžila do roku 1974. V decembri cestujúci ešte odchádzali zo starej stanice, ale v januári už prichádzali na novú. Budova starej stanice bola zbúraná na jar. Podľa Mádaya je to obrovská škoda: „V niektorých mestách, myslím, že aj v Budapešti, ponechali priečelie a niektoré časti starej budovy a k nim dobudovali novú, modernejšiu stavbu. V Košiciach sme to tak nerobili, tu sa vtedy veľa búralo.“
Tradície v novom šate
Košice sa po poslednej rekonštrukcii môžu pýšiť modernou, čistou a priestrannou stanicou, akú má máloktoré mesto.
Pamätníci a milovníci histórie sa však zhodujú, že z fotografií a starých pohľadníc železnice dýcha vznešenosť a krása. Niekto by sa možno chcel priviezť vlakom času do starých Košíc. Prejsť sa zo stanice po promenáde a užiť si opäť spoločenský život v Mestskom parku.
Čo dnes nie je, môže čoskoro byť. Navrátenie tradícií do zeleného srdca mesta totiž sľubuje nový mestský rezort, ktorý otvorí svoje brány už tento rok. Nechajme sa teda prekvapiť.
(ZL)
