Štúrovu ulicu nazývali v stredoveku Via ad Sepsium (Moldavská cesta)

Dnes otvárame poslednú kapitolu nášho dlhodobého seriálu Premeny Košíc. Budeme sa v nej venovať histórii dnešnej Štúrovej ulice a budov, ktoré ju tvoria.

Približne po trase Štúrovej ulice viedla od stredoveku cesta z Jasova, Moldavy a Turne nad Bodvou a nazývali ju Via ad Sepsium (Moldavská cesta). Južne od mestského opevnenia sa spájala s krajinskou cestou vedúcou z Pešti (dnes Južná trieda) a pokračovala ďalej na východ ako hradská do Prešova a Šarišskej stolice okolo mýta, kúsok severne od dnešnej Palackého ulice.

Južná strana ulice, vedúca severným okrajom južného predmestia, mala už v prvej polovici 19. storočia pomenovanie Zajačia ulica (Nyúl utca) podľa hostinca  „U zajaca“, ktorý tu stál a slúžil hlavne pocestným a furmanom.

Seriál Premeny Košíc poskytuje milovníkom histórie množstvo zaujímavých, overených faktov, ktoré korigujú tradované, často neúplné, nepresné, protichodné, ba dokonca nepravdivé informácie.

Projekt vznikol vďaka ústretovosti a pochopeniu Jána Gašpara (1953 – 2018), vášnivého zberateľa pohľadníc, znalca histórie nášho mesta, bývalého riaditeľa Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, autora nesmierne cennej publikácie Košice – pohľady do histórie mesta, z ktorej sme s jeho súhlasom čerpali.

Severná strana Štúrovej ulice, sa začala formovať po zbúraní mestského opevnenia v 30. rokoch 19. storočia. Jej línia je prvýkrát zakreslená na pláne mesta z roku 1841. Vtedy vytýčenú mestskú komunikáciu aj oficiálne pomenovali Szepsi út – Moldavská cesta, podľa starého maďarského názvu Moldavy nad Bodvou.

Prvý rohový dom na tejto ulici postavili na jej stretnutí s južným predĺžením Hlavnej ulice v druhej polovici 30. rokov 19. storočia, ďalší, západne od neho, vznikol až tesne pred rokom 1860. Ďalšia výstavba poschodových nájomných domov v úseku po stretnutie s Dolnou Vonkajšou promenádou (dnes Moyzesovou ulicou) nasledovala až v 80. a 90. rokoch 19. storočia. Posledných šesť nájomných domov na voľných parcelách postavili v rokoch 1928 – 1939. Dnes majú čísla 9 (postavený v r. 1931), 11 (r. 1937), 13 (r. 1938), 15 (r. 1939), 19 (r. 1938) a 21 (r. 1928). Domy číslo 11, 13, 15 a 19 projektoval Ernest Friedmann, číslo 9 Pavol Gyulai a číslo 21 Ľudovít Oelschläger. Ich staviteľmi boli Vojtech Zinner (č. 13 a 15), Hugo Kaboš (9, 11), Maximilián Blau (č. 19) a Rainer Kreutz (č. 21).

Ulica je od svojho vzniku významnou dopravnou tepnou. Ako súčasť koľajových tratí Košickej pouličnej železnice tu už v roku 1892 zriadili železničnú vlečku vedúcu do Lepeschovho pivovaru (neskôr pivovar Bauernebl) a v roku 1914 ju predĺžili aj do troch tehelní povyše. V roku 1914 tu zriadili aj prvú okružnú linku pre verejnosť, vedúcu po trase železničná stanice – Štúrova – Kuzmányho – Hviezdoslavova – Masarykova – železničná stanica a opačne. V roku 1942 zaviedli linku č. 6 po tehelňu na Moldavskej ceste a v roku 1963 ju predĺžili cez sídlisko Nové mesto až po Námestie Maratónu mieru. Uprostred ulice už v 50. rokoch 19. storočia vysadili stromoradie topoľov, ktoré tvorili základ dnešného parku.

Od dávnych čias až do roku 1899 tiekol cez západnú časť ulice potok, ktorý vznikol sútokom Račieho a Čermeľského potoka. V miestach dnešnej Zborovskej ulice ju opúšťal a stáčal sa na juhovýchod.

Zaujímavosťou tejto ulice sú aj pozostatky Cintorína sv. Michala, ktoré sa našli po roku 1990 pri kopaní základov budovy poisťovne (dnes č. 7). Cintorín vznikol v polovici 18. storočia a zrušili ho okolo roku 1810. Keď sa v meste vytvoril okružný komunikačný systém, stala sa jeho súčasťou aj Moldavská cesta a v roku 1911 ju premenovali na Alžbetinu okružnú  (Erzsébet körút), podľa cisárovnej Alžbety. V roku 1919 ju podľa starého vzoru nazvali Moldavská okružná a v roku 1936 premenovali na Štúrovu okružnú, podľa literáta a kodifikátora spisovnej slovenčiny Ľudovíta Štúra. V roku 1938 sa jej nakrátko vrátil najstarší názov, ale už v júni 1939 dostala nové maďarské pomenovanie Szent István körút (Svätoštefánska okružná), podľa uhorského kráľa sv. Štefana. V roku 1945 ulici vrátili názov Štúrova okružná. Keď sa zrušil systém okružných ulíc v meste, jej názov začiatkom 60. rokov upravili na Štúrovu ulicu.

Na historickej pohľadnici z roku 1940 je počiatočný úsek Štúrovej ulice medzi Bethlenovou (Kuzmányho) a Rákocziho (Moyzesovou) okružnou. Pohľad od juhu na bočnú fasádu policajného paláca bol v minulosti oveľa zreteľnejší ako z Rákocziho okružnej (Moyzesovej), kde budovu už v čase jej postavenia prekrývali stromy oveľa staršieho parku. 

V popredí priečne vedú koľajnice pouličnej dopravy, vysadené stromy popri trati dávno neexistujú. Aj komunikáciu a koľajový zvršok posunuli bližšie k policajnej budove.

(SEN)

Čítajte aj:

• Budova židovskej školy je ukážkou skvelej architektúry
• Pozrite si neznáme detaily známych miest v centre
• Budovu na Tajovského nechali postaviť slobodomurári