Svet si pripomína Deň víťazstva nad fašizmom

AKTUALIZOVANÉ 

Druhá svetová vojna bol rozsiahly a krvavý ozbrojený konflikt, počas ktorého prišlo o život viac ako 50 miliónov ľudí. Počtom obetí, ale rovnako aj svojím charakterom i krutosťou ide o najväčšiu tragédiu v dejinách ľudstva.

Skončenie druhej svetovej vojny, od konca ktorej uplynie tento rok 75 rokov, si jednotlivé štáty pripomínajú 8. mája ako Deň víťazstva nad fašizmom.

V Rusku a v niektorých ďalších krajinách bývalého Sovietskeho zväzu si porážku nacistického Nemecka pripomínajú o deň neskôr, 9. mája, ako Deň víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne.

Len víťazstvo, alebo skaza 

Nikdy predtým neprišlo v takom krátkom časovom období o život toľko ľudí ako v čase ohraničenom 1. septembrom 1939, keď nacistické Nemecko napadlo Poľsko, a 8. májom 1945, keď fašisti kapitulovali. V predvečer začiatku tejto vojnovej apokalypsy diktátor Adolf Hitler v roku 1938 vo svojom horskom sídle Kehlsteinhaus, známom ako Orlie hniezdo, vyhlásil: “Budúca vojna sa neskončí ako tá z rokov 1914-1918. Môže byť len víťazstvo, alebo skaza.”

Dokým však spáchal Hitler 30. apríla 1945 skrývajúc sa v bunkri neďaleko Ríšskeho snemu (Reichstagu) samovraždu, spôsobil skazu a priniesol nepredstaviteľné utrpenie stovkám miliónov ľudí na celom svete. Ani v posledných dňoch vojny a v posledných hodinách svojho života sa nemienil vzdať.

„Pokiaľ je vojna stratená, zahynie aj nemecký národ,“ vyhlásil a v agónii presúval imaginárne armády, vyzýval na nezmyselnú obranu a do berlínskych ulíc posielal bojovať deti, ktorým nacisti mnoho rokov vymývali mozgy slovami o tom, aby „si užili vojnu, pretože mier bude ešte horší“.

Bola to práve bitka o Berlín, ktorá predchádzala aktu kapitulácie. Bezpodmienečná kapitulácia nemeckých vojsk do rúk západných spojencov bola pôvodne podpísaná 7. mája 1945 v meste Reims (Remeš). Keď sa o podpise kapitulácie v Remeši dozvedel sovietsky vodca Stalin, označil ju za „predbežný protokol o kapitulácii Nemecka“. Akt podpísania kapitulácie v tomto meste ležiacom na severovýchode Francúzska vnímal totiž ako zníženie úlohy Sovietskeho zväzu v druhej svetovej vojne, pričom práve na sovietsko-nemeckom fronte zahynulo 73 percent nemeckých vojakov a bolo zničených 75 percent nacistickej vojenskej techniky.

Stalinovu nevôľu vyvolala však najmä skutočnosť, že podpísanie kapitulácie v Remeši sa uskutočnilo v štábe hlavného veliteľa spojeneckých síl na západnom fronte, amerického generála Eisenhowera, a nie v Berlíne. Preto sa podpis kapitulácie zopakoval 8. mája 1945 v sídle sovietskeho štábu v Berlíne-Karlshorste.

Milióny ľudí zahynulo 

Druhá svetová vojna v Európe sa oficiálne skončila 8. mája 1945 o 23.01 hod. V Sovietskom zväze bolo však vzhľadom na časový posun po polnoci a preto za Deň víťazstva vyhlásili 9. máj.

Súčasťou druhej svetovej vojny bola Veľká vlastenecká vojna – vojna Sovietskeho zväzu proti nacistickému Nemecku, ktoré napadlo Zväz sovietskych socialistických republík (ZSSR) 22. júna 1941 – a sovietsko-nemecký front sa stal hlavným frontom druhej svetovej vojny.

Vojna sa dotkla v Sovietskom zväze každej rodiny; zahynulo v nej okolo 27 miliónov ľudí. Tieto straty predstavujú 40 percent všetkých ľudských životov v druhej svetovej vojne a preto je pre Rusov Deň víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne sviatkom najsvätejším.

Druhá svetová vojna sa však skončila až 2. septembra 1945, keď podpísalo kapituláciu Japonsko.

Aj dnes, 75 rokov po skončení najkrvavejšieho ozbrojeného konfliktu v dejinách ľudstva, sa stretávame s nárastom extrémizmu a nacionalizmu, ľudstvo ako keby sa nepoučilo a zabúdalo. Pripomeňme si aj preto slová nemeckého spisovateľa Klausa Manna – syna nositeľa Nobelovej ceny za literatúru Thomasa Manna -, ktorý sa po kapitulácii nacistického Nemecka obrátil k svojim spoluobčanom týmito slovami: „Porážka nepredstavuje hanbu. Naopak. Hanbu, potupu, rozklad a úpadok nemeckého života predstavoval národný socializmus.“

Koniec vojny bol silným momentom

Dátum 8. máj je symbolom celkového víťazstva nad fašizmom a viaže sa ku kapitulácii Nemecka. Ako povedal Henrich Hrehor z Katedry histórie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach, pre obyvateľstvo bolo skončenie vojny v roku 1945 silným momentom.

„Tí, ktorí vojnu zažili a boli jej následkami zasiahnutí, mier vnímali ako jednu z najväčších a najvzácnejších hodnôt,“ povedal.

Výročie ukončenia druhej svetovej vojny v Európe sa na Slovensku slávi 8. mája, v minulosti to bolo 9. mája. Rozdielnosť dátumov spočíva v jednotlivých časových pásmach. Ako pripomenul, v Československu, teda aj na Slovensku, sa oslavoval 9. máj ako Deň oslobodenia Československa Červenou armádou do roku 1990.

„Vtedy došlo k zmene názvu sviatku na Deň víťazstva nad fašizmom. O rok neskôr došlo aj k zmene samotného dňa osláv, upustilo sa od sovietskej tradície a Deň víťazstva nad fašizmom sa presunul na 8. máj,“ vysvetlil.

Nevieme oceniť mier? 

Hrehor tiež pripomenul, že oslobodzovanie jednotlivých štátov sa uskutočnilo aj niekoľko mesiacov predtým a východné Slovensko bolo fakticky prvým územím, ktoré Červená armáda oslobodila. Napríklad mestá Košice a Prešov vo vtedajšom Československu boli oslobodené 19. januára 1945, čomu predchádzali krvavé boje na Dukle a následne aj v Dargovskom priesmyku.

„Ak človek nezažije vojnu, nevie oceniť mier. Žiaľ, mnoho mladých ľudí považuje násilie, ako i samotnú vojnu ako vhodný nástroj na presadzovanie názorov alebo ideológie. Nevedia si predstaviť, že v prípade vypuknutia vojny by to boli práve oni, kto by stratil najviac,“ povedal.

Na počesť ukončenia vojny v roku 1945 sa podľa jeho slov už 9. mája 1946 v mnohých mestách konali vojenské prehliadky, čo sa stalo tradíciou. V dedinách si túto udalosť pripomínali zapaľovaním vatry, ktorá je zaužívaným symbolom aj pri oslavách Slovenského národného povstania (SNP).

„Vatra sa stala symbolom víťazstva, slobody i zjednotenia komunity a národa. Vatra sa tak stáva súčasťou nášho národného príbehu,“ dodal Hrehor.

Pamätník padlých vojakov

Čo sa týka pamätníkov, tie sa podľa jeho slov na území Československa stavali skôr pre príslušníkov Červenej armády, neznámych vojakov či osloboditeľov. Košice si udalosti ukončenia druhej svetovej vojny pripomínajú pamätníkom padlým vojakom Červenej armády, ktorý je súčasťou Námestia osloboditeľov, oproti je Pamätník neznámeho protifašistického bojovníka.

„Množinu týchto dvoch pamätníkov a Námestia osloboditeľov dopĺňajú pamätníky Ľudovíta Kukorelliho a generála Petrova v Mestskom parku,“ doplnil.