Ťahanice o Dóm svätej Alžbety I. časť
Každoročne na Veľký piatok kráčajú Košicami stovky ľudí rôznych vierovyznaní. Hoci sú premiešaní, idú rovnakým smerom. Protestanti vedľa katolíkov, západní kresťania popri východných.
POROZUMENIE
Ekumenický pašiový sprievod je hádam najviditeľnejší dôkaz, ako dokáže viera spájať, napriek tomu, že jej interpretácie sa rôznia. Sprievod sa zastavuje pred chrámom každej z desiatich cirkví, aby sa mu prihovoril príslušný duchovný. Nasleduje spoločná modlitba a ide sa o chrám ďalej.
Keď si predstavíme, že voľakedy sa veriaci kvôli viere hádali, vyháňali z mesta, robili si navzájom zle, ba občas sa až zabíjali, predsa len sa nájde dôvod na optimizmus aj v súčasnosti.
V rámci ekumenizmu spolupracuje v Košiciach až desať cirkví. A pozorovateľom je Židovská náboženská obec. Stretnutia, koncerty či ekumenické služby Božie sú z času na čas aj v Dóme sv. Alžbety. No voľakedy to však bolo nemysliteľné.
TRENICE
I samotný Dóm bol v minulosti predmetom sporov. V polovici 16. storočia sa učenie Martina Luthera rozširovalo aj v Košiciach. Po požiari v roku 1556 opustili svoje kláštory katolícke rehoľné rády františkánov aj dominikánov.
V 60. rokoch sa k luteranizmu priklonil aj magistrát. Obmedzoval šírenie nielen katolíckeho náboženstva, ale aj kalvinizmu, anabaptizmu a unitarizmu (gréckokatolíci). Takýchto veriacich potrestali aj vypovedaním z mesta.
V druhej polovici 16. storočia sa už takmer celé mesto stalo protestantským. Kostol sv. Alžbety prešiel do rúk luteránov, no mávali v ňom bohoslužby aj kalvíni, z čoho však boli vyše storočia trenice.
ROZKAZ CISÁRA
Aby sa katolicizmus v Košiciach znova udomácnil, k tomu prispievala aj jágerská kapitula, ktorá sa od roku 1597 usadila v meste, po tom, ako jej sídlo (Jáger) dobyli Turci (1596). Na misie sem prišli aj jezuiti s Petrom Pázmanom, ktorý sa neskôr stal ostrihomským arcibiskupom, kardinálom a založil teologický ústav Pazmaneum vo Viedni (1623) i Trnavskú univerzitu (1635).
Po smrti matky cisára Rudolfa II. (1603) sa mali za ňu konať zádušné omše aj v Košiciach, kaplnka jágerskej kapituly však na to nebola uspôsobená. Preto požiadali richtára Bocatia, aby vrátil Dóm katolíkom, on to však odmietal.
Nakoniec však 11. novembra 1603 sám cisár Rudolf II. vydal nariadenie o navrátení Dómu katolíkom. Hlavný kapitán mesta generál Barbiano Belgioso cisárov rozkaz vykonal 7. januára 1604 a Kostol sv. Alžbety odovzdal jágerskej kapitule. Nasledujúci deň ho jágerský biskup Štefan Suhay vysvätil.
ODPORCOVIA KATOLICIZMU
Hoci v meste nastala náboženská sloboda, mestská rada a richtár Bocatius sa nezmierili s tým, že Dóm nie je protestantský. Sťažovali sa u budúceho sedmohradského kniežaťa Štefana Bocskaia.
Bocskaiove vojská vstúpili do mesta 30. októbra 1604 a 11. novembra 1604 on sám znova odovzdal Dóm protestantom nemeckej a maďarskej národnosti, slovenským protestantom zasa Kaplnku sv. Michala.
(Pokračovanie o týždeň)
Foto: viacassa