Takto vyzerali fašistami vypálené slovenské obce

Slovensko si v auguste tohto roka pripomína 75. výročie vypuknutia Slovenského národného povstania (SNP), ktoré je jedným z míľnikov našej novodobej histórie. Ozbrojený odpor slovenskej povstaleckej armády a partizánskych skupín bol jasným odkazom, že obyvateľstvo stojí na strane spojencov.

Mnohé mestá a obce na Slovensku boli zničené fašistami. TASR v spolupráci s Múzeom SNP v Banskej Bystrici prináša historické fotografie vypálených obcí, ktoré dopĺňajú aktuálne fotografie. 

Bačkov

Od septembra do novembra 1944 v Bačkove slúžili fašistom objekty miestneho kaštieľa ako internačný tábor, odkiaľ posielali väzňov na opevňovacie práce v Dargovskom priesmyku. V tábore sústredili viac než 300 zajatcov, medzi ktorými boli aj účastníci Slovenského národného povstania.

Brusnica

Bystrá

Jednou z najmenej zdokumentovaných obcí, ktoré boli vypálené nacistami ku koncu druhej svetovej vojny, je dedina Bystrá v okrese Brezno. 

„Neviem o tom, že by tu Nemci počas vojny niečo vypálili. Sám už patrím medzi starších obyvateľov našej obce, narodil som sa tu, ale neviem o niečom takom. Nepoznám ani žiadneho iného pamätníka, ktorý by bol vypálenie spomínal,“ uviedol starosta Bystrej Marian Alberty s tým, že v minulosti síce Bystrú požiare dvakrát zničili, nešlo však o obdobie druhej svetovej vojny.

O vypálení Bystrej mlčia aj archívne pramene. „V našom archíve, bohužiaľ, nemáme žiadne písomné dokumenty o tejto udalosti. Mám ho prejdený a keby sme niečo o vypálení Bystrej mali, za tie roky by som sa k tomu už bola dostala,“ povedala historička z Múzea SNP Viera Kováčová, ktorá sa vypálenými obcami dlhodobo zaoberá. 

Dodala, že o vypálení tejto dediny tak svedčí len niekoľko zachovaných dobových fotografií, ktoré sú súčasťou zbierkového fondu Múzea SNP.

Hriadky

Prvého decembra 1944 na územie obce Hriadky dorazila frontová línia a miestni zažili „obrovské peklo“. Túto udalosť z čias druhej svetovej vojny pripomína aj pamätná tabuľa pred obecným úradom.

Kalište

K veľkej tragédii v Kališti došlo 18. marca 1945, keď v skorých ranných hodinách 300 nemeckých vojakov obkľúčilo južný a východný okraj osady a ostreľovalo hlavnú cestu, ktorá bola ako jediná pre vysoký sneh schodná. Šesť ľudí zastrelili priamo na mieste, deviatich upálili zaživa v domoch, ktoré začali nacisti zapaľovať. Skupina 15 dospelých mužov, ktorá bola zajatá, bola neskôr postrieľaná v neďalekej Moštenici. Zo 42 domov ostalo len šesť, avšak po oslobodení sa už život do tejto obce nevrátil.

Kľak

Protipartizánsky oddiel Edelweiss a príslušníci Heimatschutzu vtrhli 21. januára 1945 do obce Nový Kľak, kde postrieľali 84 obyvateľov. Domy aj s obeťami podpálili. Následne v Starom Kľaku obyvateľov vyhnali z domov a dedinu podpálili. V obci Kľak zhorelo celkom 132 domov.

Kšinná

Obyvatelia obce Kšinná pomáhali členom partizánskeho zväzku Jan Žižka. Po prepade obce 1. novembra viacerými nemeckými jednotkami zastrelili desať partizánov. Z obce odviezli asi 100 mužov do Bánoviec nad Bebravou, kde ich vypočúvali a väznili. Spolu ich bolo okolo 300 v katolíckom dome.

Príslušníci jednotiek Sonderkommanda ZbV 15 za pomoci udavača našli a zatkli účastníkov odboja. Piatich občanov Kšinnej popravili na Cibislávke a neušetrili ani udavača. Následne obec 22. novembra 1944 vypálili. 

Miezgovce

V partizánskom zväzku Jan Žižka, ktorý operoval v okolí obce Miezgovce, pôsobilo 52 jej obyvateľov. Ako odplatu za pomoc odboju vtrhli fašistické jednotky 29. októbra do dediny a podpálili ju. Úplne zhorelo 37 domov, 17 bolo značne poškodených, zničili školu a 12 hospodárskych budov.

Následne 36 mužov odviedli do Nitry, kde ich vypočúvali a mučili. Františka Aujesku, obyvateľa obce 3. februára 1945 zavraždili v Látkovciach. Tragédii však nebolo koniec, 15. februára 1945 sa do Miezgoviec vrátili a obec obsadili. Pätnásť ľudí odviedli do Bánoviec nad Bebravou a z nich desať do koncentračného tábora, odkiaľ sa už nevrátili.

Omastiná

Nemecké komando sústredilo svoju činnosť na likvidáciu partizánskeho hnutia v Strážovských vrchoch, kde nachádzal podporu civilného obyvateľstva partizánsky zväzok Ján Žižka. Štábu tohto zväzku sídlil istý čas v obci Omastiná. Tu sa nachádzala aj dielňa, ktorá pre partizánov vyrábala súčasti odevov a rôzne doplnky. 

Sonderkommando ZbV 15 za asistencie iných jednotiek 11. novembra 1944 obec obsadilo. Fašisti ju vyrabovali a podpálili, pričom zhorelo sedem domov a sedem hospodárskych stavísk. Zatkli starostu obce Ondreja Kurica a ďalších 12 občanov, ktorých za pomoc partizánom zastrelili na Cibislávke. Okrem toho fašisti uväznili 70 obyvateľov vo väznici v Ilave a v Bánovciach nad Bebravou.

Ostrý Grúň

Obyvatelia obce Ostrý Grúň aktívne pomáhali partizánskym jednotkám Jan Žižka a Vorošilov, ktoré prepadávali nemecké jednotky v pohorí Vtáčnik. Dňa 21. januára 1945 príslušníci Edelweissu a Heimatschutzu Ostrý Grúň obkľúčili, obyvateľov vyhnali z domov a 62 ľudí zavraždili.

Plaveč

Druhá svetová vojna bola najväčšou pohromou v dejinách aj pre obec Plaveč na severnom Spiši.

V januári v roku 1945 udreli 24-stupňové mrazy a snehu napadlo po kolená, keď sa v tamojšom chotári stretli sovietski a nemeckí vojaci. 

Fašisti odetí do bielych uniforiem prišli do Plavča 18. januára 1945, keď už bola červená armáda blízko v Prešove. Nemci, ktorí ustupovali, vyhadzovali do vzduchu mosty, železničné koľajnice. Ľudia z Plavča neľahko odchádzali zo svojich domovov, na chrbtoch a na saniach niesli to najdôležitejšie, niektorí mali so sebou aj kravy. Skupina mužov, ktorým hrozilo, že ich Nemci vezmú so sebou, sa ukrývala v lese, iní obyvatelia strávili prvú noc v usadlostiach v časti Pastovník pod hradom.

Pohronský Bukovec

Obyvatelia obce Pohronský Bukovec aktívne spolupracovali s partizánmi i s povstaleckými vojakmi. Zásobovali ich potravinami, šatstvom a poskytovali informácie o pohybe okupantov. Dňa 3. novembra 1944 v dome Jozefíny Rybárovej boli zajatí generáli Ján Golian a Rudolf Viest s niektorými príslušníkmi Vysokoškolského strážneho oddielu.

Trestné oddiely vtrhli do obce 19. decembra 1944 a vypálili štyri domy. Vrátili sa o dva dni a obec znovu podpálili. Obeťou fašistického vyčíňania sa stala Anna Rybárová. Druhýkrát rabovali 21. februára 1945, keď bolo zranených viacero občanov. Počas represálií v obci zhorelo 39 domov.

Priekopa

Represívne opatrenia fašistickej okupačnej armády postihli za aktívnu pomoc povstaleckým ozbrojeným silám aj obec Priekopa (dnes súčasť Martina). Dielo skazy, ktoré fašisti začali už počas bojov o Priekopu, zavŕšili 5. a 6. septembra 1944 vypálením dolného konca obce. O tri dni neskôr vypálili ďalšiu časť obce za potokom, zvanú Jordán.

Do 20. septembra ľahlo popolom 77 domov a 117 hospodárskych stavenísk, pričom zhoreli polia plné jesennej úrody. V chotári obce, na Rúbaní, zavraždili 11 ranených povstalcov. Pod Jedľovinami popravili ďalších 21 zajatých povstaleckých vojakov a partizánov. Do koncentračných táborov deportovali 43 osôb.

Skýcov

Fašistické represálie neobišli ani obec Skýcov, v okolí ktorej v pohorí Tribeč operovali viaceré partizánske oddiely. Do povstania proti okupantom sa aktívne zapojili aj obyvatelia tejto obce a vytvorili partizánsku jednotku Skýcov. V Nitrianskej partizánskej brigáde bojovalo deväť obyvateľov obce. 

Nemecké jednotky aj s ťažkou technikou začali útok na dedinu, na aktívny odpor však nenarazili. Po obsadení územia 16. marca 1945 prikázali všetkým mužom zhromaždiť sa pri kostole. Nakoniec so zbraňami v rukách povyháňali ľudí z domov a dedinu podpálili. Zhorelo 266 domov a 13 mužov odvliekli do koncentračných táborov. Zostal iba kostol, fara, škola a niekoľko domov, v ktorých boli ubytovaní Nemci.

Telgárt

Do protifašistického hnutia sa v obci Telgárt zapojilo 152 miestnych obyvateľov. Fašistické jednotky obsadili dedinu 3. septembra 1944. O dva dni neskôr povstalecké jednotky vytlačili príslušníkov úderného pluku 1. nemeckej tankovej brigády z dediny. Počas ústupových bojov fašisti obec vyrabovali a vypálili. Zavraždili 21 obyvateľov vrátane žien a detí, 14 povstaleckých vojakov popravili drastickým spôsobom. V dedine zhorelo 260 domov s hospodárskymi budovami.

Tokajík

Do histórie obce Tokajík v Stropkovskom okrese sa 19. november 1944 zapísal čiernym písmom. V ten deň ju obkľúčilo približne 200 nemeckých vojakov. Podľa starostky Jany Medvecovej za obcou pripravili o život 32 miestnych mužov. Následne bola celá obec vypálená.

Trstená

Od 31. augusta 1944 využívali partizáni bezplatne pohonné hmoty z rafinérie v Trstenej. V počte 12 mužov ju obsadili a všetky pohonné hmoty zabavili pre účely povstania. Nemecké jednotky však dostali príkaz odviezť všetok benzín, ktorý tu bol uskladnený. Išlo o niekoľko stotisíc litrov paliva a vozili ho smerom cez Suchú Horu. Pred ústupom od rafinérie slovenskí vojaci pootvárali kohútiky na nádržiach a benzín voľne vytiekol do potoka Zábiedovčík, odtiaľ Oravicou do rieky Oravy. Došlo teda k ekologickej pohrome.

Vinné

Obyvatelia Vinného sa do protifašistického odboja zapájali už dávno pred vypuknutím Slovenského národného povstania. Na čele ilegálneho hnutia stál Pavol Boroš, ktorý roku 1942 zorganizoval bojovú Jánošíkovskú družinu, prvú na Slovensku. Dňa 28. októbra 1944 partizánske oddiely obsadili všetky obce v pohorí Vihorlat, medzi nimi aj Vinné, a vyhlásili ich za oslobodené. 

O dva dni nato však nacisti zaútočili na dedinu. Pod tlakom presily partizáni ustúpili do lesa. Fašisti obec vydrancovali a vypálili. Úplne zhorelo 285 domov a čiastočne 120. Brutálne zavraždili sedem ľudí a 15 odvliekli do koncentračného tábora.