Továrnik Baťa mal predajňu obuvi aj na Alžbetinej ulici

Aj dnes pokračujeme vo výlete do histórie Alžbetinej ulice.

Na pohľadnici z roku 1902 druhý dom zľava s eklektickou fasádou a pozdĺžnymi frontónmi nad piatimi oknami má dnes číslo 13. Jeho podchodom sa vchádza na Mäsiarsku ulicu od juhu. V roku 1760 vlastnil budovu mestský senátor Jozef Fedák, potom jeho syn Štefan. Už začiatkom 19. storočia bol jej majiteľom šarišský župan, gróf Samuel Dessewffy. Po ňom v roku 1810 zeman Ján Bárczay, pred rokom 1830 jeho syn Daniel, v 50. rokoch 19. storočia jeho vdova, po nej syn Daniel Bárczay ml., napokon jeho syn, poslanec uhorského snemu, Edmund Bárczay. Zo šľachtických rúk prešiel do židovských, keď sa stal v roku 1903 majiteľom v Budapešti žijúci podnikateľ Maximilián Gottsegen. Po roku 1918 dom kúpil Hermann Stern a jeho synovia Jozef, Bartolomej a Ignác ho vlastnili až do polovice 40. rokov…

Dlhodobý seriál Premeny Košíc poskytuje milovníkom histórie množstvo zaujímavých, overených faktov, ktoré korigujú tradované, často neúplné, nepresné, protichodné, ba dokonca nepravdivé informácie. 

Projekt vznikol vďaka ústretovosti a pochopeniu Jána Gašpara (1953 – 2018), vášnivého zberateľa pohľadníc, znalca histórie nášho mesta, bývalého riaditeľa Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, autora nesmierne cennej publikácie Košice – pohľady do histórie mesta, z ktorej sme s jeho súhlasom čerpali. 

V dome číslo 13 na prízemí vľavo mal obchod s konfekciou Emanuel Mangl, dlho bola v priestoroch bližšie k podchodu krčma, ktorú prevádzkoval M. Roth, M. Gottsegen a Leopold Roth.

Susediacu budovu vľavo (č. 15) vlastnil okolo roku 1600 Matej Kováč. V súpise domov z roku 1760 sa uvádza ako „Domus majoriana“ a vlastnil ho Andrej Fedor, po ňom krajčír Ján Zsáry. V rokoch 1790 – 1810 bol majiteľ Ján Svalvay, od roku 1810 jeho zať František Jelenffy, od roku 1827 mestský richtár Karol Fischer, v roku 1835 už poisťovací agent František Hauszner a v 40. rokoch kníhkupec Karol Hagen. Zomrel slobodný a od jeho matky Johanny dom v roku 1868 kúpil mäsiar Peter Haltenberger, ktorý ho v roku 1872 dal prestavať do dnešnej podoby. Po ňom budovu zdedila dcéra Gizela a zať Vojtech Stefanovics. Rodine patril aj po roku 1948. Tu bola do roku 1946 posledne fungujúca prevádzka známej čistiarne a farbiarne Haltenberger, založenej v roku 1810. Zberňu viedli Silvia Štefanovičová (rod. Haltenbergerová) a jej syn. Po zoštátnení zmenila majiteľa a stal sa ním Ján Ružbašán. V roku 1903 boli počnúc ľavou stranou v dome na prízemí predajňa múky Budapeštianskeho parného mlyna, dielňa pánskeho krajčíra Karola Farkasa a hostinec Samuela Bluma.

Na mieste budovy č. 19 s vyvýšeným štítom (na ľavej strane pohľadnice z roku 1912) boli až do polovice 50. rokov 19. storočia dva meštianske domy na základoch zo 14. storočia. V roku 1760 ich vlastníkmi boli Andrej Dulay a cechmajster murárov Nikodém Liczky, pôvodca mnohých barokových stavieb z druhej polovice 18. storočia. Menší Liczkého dom po východnej strane v roku 1790 vlastnil Vavrinec Rosztokay, v roku 1800 Gabriel Pásch a v roku 1810 Jozef Klosznek. Väčší dom (od západu) mal v roku 1867 vo vlastníctve maliar českého pôvodu Christoper Procházka a po roku 1810 mestský senátor Andrej Antalffy.

V roku 1850 obidve budovy stavebne zjednotil spomínaný mydlár Viliam Wilnrotter. V roku 1868 sa majiteľom stal obchodník so železom Karol Baszel. V roku 1902 už dom vlastnil obchodník s textilom Eduard Markovics a po roku 1920 ho predal košickej filiálke Pražskej úverovej banky, v ktorej bol aj britský kapitál. V roku 1939 sa majiteľom stal verejný notár Dr. Karol Hilsch, po jeho smrti nehnuteľnosť prešla pod národnú správu. Na prízemí bol obchod s obuvou, ktorý v 20. rokoch vlastnil Rudolf Neufeld, koncom 30. rokov firma Baťa, po roku 1938 firma CIKTA. Od roku 1945 obchod opäť fungoval, najprv pod znárodnenou značkou Baťa. Ďalší obchodník Július Neuwirth tu od 30. rokov predával bicykle, v roku 1945 tu bola predajňa odevov patriaca n. p. Vesna. Po roku 1950 dom patril podniku OTEX, ktorý tu začiatkom 70. rokov zriadil reprezentačnú predajňu odevov a v jej vnútri uskutočnil dosť necitlivé stavebné úpravy. Predajňa, ktorú si mnohí pamätajú pod označením LUXUS, tu fungovala ešte aj v polovici 90. rokov. 

Čítajte aj:

• Na Alžbetinej bola vychýrená predajňa cukríkov a čokolády
• Alžbetina ulica bola od nepamäti rušnou tepnou mesta
• Majiteľmi domu na Alžbetinej 1 boli vysokopostavení mešťania
• Alžbetina ulica III