Tri honosné budovy mali zbúrať pre parkovisko

Časť historických budov na Štúrovej ulici, ktorej sa venujeme v posledných pokračovaniach nášho seriálu, zbúrali v minulom režime. Obeťami novej výstavby sa stali aj tri honosné domy s orientačnými číslami 5, 7 a 9. Vidíte ich na pohľadnici z roku 1900. Dnes si na ne spomenie už iba staršia generácia. Stáli v úseku ulice, ktorý od západu (vľavo) hraničil s Abovskou  (dnes Murgašovou) ulicou a popri pravom (východnom) nároží sa dalo prejsť na Júliusovú (dnes Mojmírovú) ulicu. Asanovali ich v 70. a 80. rokoch minulého storočia. 

Dlhodobý seriál Premeny Košíc poskytuje milovníkom histórie množstvo zaujímavých, overených faktov, ktoré korigujú tradované, často neúplné, nepresné, protichodné, ba dokonca nepravdivé informácie.

Projekt vznikol vďaka ústretovosti a pochopeniu Jána Gašpara (1953 – 2018), vášnivého zberateľa pohľadníc, znalca histórie nášho mesta, bývalého riaditeľa Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, autora nesmierne cennej publikácie Košice – pohľady do histórie mesta, z ktorej sme s jeho súhlasom čerpali.

Dom vľavo vznikol na pozemku patriacom už v 60. rokoch 19. storočia Abovsko-turnianskej župe, ktorá tu mala svoj hospodársky dvor s ponukou mlieka a mliečnych výrobkov pre deti chudobných. Deväťosovú budovu dala župa postaviť v roku 1895. Od roku 1923 ju ako župný Sirotský dom spravoval Okresný súd Košice. Dom bol z trojice zobrazených budov asanovaný ako posledný v roku 1988. Na jeho mieste stojí dnes budova poisťovne Allianz (č. 7). Asanácia domu, najprv pre potreby akéhosi parkoviska, už v „uvoľnených“ časoch vyvolala vlnu kritiky a nevôle košickej verejnosti. 

Budovu uprostred si dal v roku 1894 vybudovať hlavný mestský policajný kapitán Šimon Schramann. Postavil ju Július Répászky podľa projektov svojho otca Michala. 

V dome malo v 20. a 30. rokoch svoje sídlo Židovské úverné družstvo. Od konca 30. rokov až do asanácie ho vlastnil Ing. Vojtech Braun-Bukovský, zakladateľ maratónu v Košiciach, a ľavicovo orientovaný intelektuál, ženský lekár Vojtech Simai, potom ich dediči. 

Pekný neorenesančný  dom vpravo postavil v roku 1894 staviteľ Peter Jakab pre obchodníka s drevom Júliusa Herzfelda. Budova mala na strane hlavného priečelia 9-osovú fasádu, nad oknami poschodia boli trojuholníkové frontóny, prízemie bolo výrazne rustikované. Väčšinu času však majiteľ trávil v Budapešti, a tak dom prenajal armáde, ktorá tu zriadila kasárne veliteľstva VI. Armádneho zboru, o čom svedčí aj strážna búdka na nároží. Sídlilo tu do konca roka 1908, kedy do užívania odovzdali veliteľskú účelovú budovu na dnešnom Námestí Maratónu mieru. V roku 1928 sa majiteľom domu stal advokát Móric Friedländer. V roku 1947 ho zdedil niekdajší majiteľ liehovaru Artúr  Görög, ktorý ho v roku 1958 predal Krajskému zväzu výrobných družstiev.

Dva posledne opisované domy boli zbúrané v roku 1974 a na ich mieste od roku 1979 stojí budova Slovenskej sporiteľne (č. 5).

Dom č. 21 (na snímke z roku 1930) stojí na niekdajšom pozemku staviteľa Michala Répászkeho. 

V roku 1928 ho dala postaviť vdova po Ľudovítovi (Lajosovi) Burgerovi, Irma Burgerová. Jej iniciálky „BL“ (Burger Lajosné) boli pôvodne v štíte nad balkónom prvého poschodia medzi vlajkovými držiakmi. V budove mala istú dobu sídlo spoločnosť Dental Depot, ktorú vlastnil Tibor Burger, syn majiteľky nehnuteľnosti. Firma sa zaoberala dodávkami technických zariadení a lekárskych nástrojov pre zubné ambulancie. 

Dom postavil menej známy košický staviteľ Rainer Kreutz podľa projektov architekta Ľudovíta Oelschlägera a do užívania ho odovzdal v marci 1929. Na fasáde (zvlášť zo zadnej, severnej strany) sú typické znaky francúzskeho dekoratívneho umenia „art deco“ z konca 20. rokov, ktoré architekt Oelschläger uplatnil pri viacerých svojich projektoch. Štýl charakterizujú výklenky geometrických tvarov a na fasáde priamky zalomené v pravých uhloch, pripomínajúce svastiku. V roku 1937 bola majiteľkou nájomného domu Františka Vaculínová. Po znárodnení budovu zdevastovali neprispôsobiví obyvatelia a v roku 1972 mal byť asanovaný kvôli plánovanému parkovisku. Našťastie, v 80. rokoch ho zrekonštruovali pre potreby energetikov.