Trojnásobný návrat „tatíčka“ Masaryka na svoju ulicu

Aj Masarykova ulica prešla v etape výstavby socializmu výraznými zmenami. Starí Košičania si určite s nostalgiou spomenú na Mlynský náhon s malou vodnou elektrárňou a mostom, po ktorom jazdili električky na linke číslo 3 až na železničnú stanicu, či na sídlo hygienikov na jej začiatku. Menil sa aj jej názov – od Ulice sv. Ladislava (1807), cez Záhradnícku (1841), Klobusitzkého (1890) až po Ulicu T. G. Masaryka (1919). Koncom roku 1938 ju Maďari opäť pomenovali podľa grófa Jána Klobusitzkého, no 3. júna 1939 dostala meno po maďarskom politikovi Ferencovi Deákovi. Prvý prezident Československa sa vrátil na „svoju“ ulicu ešte dvakrát – v roku 1945 až 1952, a nakoniec v roku 1990, keď tretíkrát dostala názvov Masarykova ulica. Medzitým od roku 1952 niesla meno teoretika robotníckeho hnutia, socializmu a komunizmu – Karola Marxa.

Aj dnes vám ponúkame časom vyblednuté zábery, ktoré poukazujú na slávne dejiny nášho mesta, dokumentujú jeho vyspelú kultúrnu i technickú úroveň, vypovedajú o spôsobe života jeho obyvateľov. Dlhodobý seriál poskytuje milovníkom histórie množstvo zaujímavých, overených faktov, ktoré korigujú tradované, často neúplné, nepresné, protichodné, ba dokonca nepravdivé informácie. Navyše, rovnaké budovy, ulice, parky si môžete porovnať s ich súčasným stavom. Projekt Premeny Košíc vznikol vďaka ústretovosti a pochopeniu Jána Gašpara, vášnivého zberateľa pohľadníc, znalca histórie nášho mesta, riaditeľa Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, autora nesmierne cennej publikácie Košice – pohľady do histórie mesta (vydal Region Poprad, spol. s. r. o. v roku 2011), z ktorej sme s jeho súhlasom čerpali.

Na pohľadnici z roku 1901 vidíme začiatok ulice zo západnej strany. Železný most cez Mlynský potok nahradil v roku 1885 predošlý drevený most, ktorý tu bol povyše horného mestského mlyna obnovovaný počas niekoľkých stáročí. Postavením nového mosta sa ulica stala významným dopravným spojením mesta so železničnou stanicou. 

V pravej časti pohľadnice je prízemný rohový dom, ktorý tu dal postaviť v roku 1900 Alexander Bukovszky. Po roku 1918 sa jeho majiteľom stal obchodník s pánskou konfekciou Herman Feldmann. Vdova Regina Feldmannová na jeho mieste dala v roku 1929 postaviť nový veľký poschodový nájomný dom, v ktorom bolo a dodnes je 15 bytov a na prízemí predajne. Rohovú poschodovú budovu (na snímke vľavo) postavili v roku 1893 a jej pôvodným vlastníkom bol Viliam Mayer. Dom, v ktorom bola naposledy hygienická stanica, asanovali v roku 1978, aby vytvorili parkovaciu plochu pred novopostaveným Domom odborov (dnes Jumbo centrum). Za touto budovou sa ukrývajú prízemné objekty.

Po znárodnení v roku 1948 objekty začiatkom 70. rokov asanovali a na ich mieste i mieste rodinných domov v pozadí postavili bývalé Východoslovenské železiarne v roku 1974 Dom kultúry ROH. Po zrušení Mlynského potoka vznikla v roku 1980 na mieste bývalého železného mosta a malej vodnej elektrárne kruhová križovatka ako súčasť novej dopravnej tepny.

—

Asi v strede južnej strany ulice (dnes Masarykova č. 19), v bývalom rozsiahlom parku a záhrade rodiny Klobusitzkej, stojí dodnes pekný kaštieľ (na fotografii z r. 1930). Dala ho postaviť v druhej polovici 70. rokov 19. storočia po smrti svojho manžela grófka Regina Klobusitzká, rodená Szirmayová. Po roku 1920 budovu kúpil hostinský Abrahám Hartstein, ale už v roku 1925 ho za vlastné prostriedky pre Rímskokatolícky diecézny fond kúpil biskup Augustín Fischer-Colbrie. 

V roku 1927 prelát Barnabáš Tost pozval do Košíc Spoločnosť sociálnych sestier. Za sídlo košickej komunity rádu určili tento dom. 

Členkou Spoločnosti sociálnych sestier sa v roku 1929 stala aj dcéra košického hoteliera Sára Schalkházová (neskôr Salkházi). Emancipovaný a moderný životný štýl zmenila za život v Spoločnosti sociálnych sestier. Od roku 1932 pôsobila v Komárne a neskôr v Budapešti. Tam počas nemeckej okupácie ukrývala politicky a rasovo prenasledovaných. Pri pátracej akcii a zatýkaní ju 27. decembra 1944 zadržali príslušníci ultrafašistickej Strany šípových krížov, ešte v ten istý večer ju zastrelili na nábreží Dunaja a v jeho vodách skončilo aj jej telo. V roku 2006 bola blahorečená. 

V roku 1949 museli rehoľné sestry svoje sídlo opustiť a národný výbor tu začiatkom 50. rokov prevádzkoval detský domov. Potom tu zriadili Dom pionierov a mládeže, ktorý tu fungoval do polovice 80. rokov. Nahradil ho Dom mladých technikov. V roku 1990 objekt vrátili cirkvi.

(RED)
Foto: archív Jána Gašpara, Veronika Janušková