V budove Rektorátu UPJŠ sídlil tabulárny súd

V predchádzajúcich dvoch častiach nášho seriálu sme sa podrobne venovali jednej z dvoch dominánt Šrobárovej ulice – budove Štátnej vyššej dievčenskej školy, dnešného gymnázia Šrobárka.

Severne oproti nej na niekdajšej Strednej Vonkajšej promenáde postavili začiatkom 20. storočia budovu tabulárneho súdu (dnes Šrobárova ul. č. 2). 

Tabulárne súdy zohrávali v súdnom systéme monarchie úlohu odvolacích súdov voči rozhodnutiam krajských (sedriálnych) súdov. 

O zriadenie súdnej tabule v Košiciach sa snažili viacerí predstavitelia mesta a sudcovia už od roku 1877. Na ich čele bol advokát a člen mestského zastupiteľstva, neskorší mešťanosta Edmund Éder. 

Dlhodobý seriál Premeny Košíc poskytuje milovníkom histórie množstvo zaujímavých, overených faktov, ktoré korigujú tradované, často neúplné, nepresné, protichodné, ba dokonca nepravdivé informácie. 

Projekt vznikol vďaka ústretovosti a pochopeniu Jána Gašpara (1953 – 2018), vášnivého zberateľa pohľadníc, znalca histórie nášho mesta, bývalého riaditeľa Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, autora nesmierne cennej publikácie Košice – pohľady do histórie mesta, z ktorej sme s jeho súhlasom čerpali. 

Tabulárny súd v Košiciach zriadili po zdĺhavých prípravách v roku 1890. Nová súdna inštitúcia mala pôvodne sídlo v prenajatých priestoroch reprezentatívneho Maléterovho paláca na Mlynskej ulici. V roku 1894 sa predsedom tabulárneho súdu stal Eugen Berczelly, ktorý do Košíc prišiel z rovnakej pozície z Koložváru (teraz Cluj v Rumunsku). Bol to vzdelaný právnik, ovládajúci niekoľko svetových jazykov, a na čele súdu stál až do odchodu do dôchodku v roku 1912.

Popri jeho mnohých zásluhách mu patrí najväčšia vďaka za vznik samostatnej účelovej súdnej budovy. Jej plány vyhotovil budapeštiansky staviteľ Gyula Wágner v roku 1899. Reprezentatívnu budovu na darovanom mestskom pozemku od začiatku roku 1902 staval košický staviteľ Michal Répászky a 24. októbra 1903 ju mešťanosta Teodor Münster slávnostne daroval predsedovi tabulárneho súdu Eugenovi Berczellymu a košickému kráľovskému prokurátorovi Jozefovi Paksymu.

Trojpodlažný administratívny palác Kráľovskej súdnej tabule bol postavený v krásnom novorenesančnom slohu. Architektonicky výrazná predsunutá sedemosová fasáda je iba dvojpodlažná a po stranách zastrešená dvomi renesančnými kupolami. Medzi nimi je na štíte strešnej balustrády latinský dátum MCMIII (1903), označujúci rok vzniku budovy. Pod korunnou rímsou bol v minulosti nápis „Kir. itelőtábla“ (Kráľovská súdna tabuľa). Nad vstupným portálom je balkón, ktorý podopierajú štyri kanelované dórske stĺpy. Medzi oknami prvého poschodia je predsunutá fasáda členená šiestimi iónskymi pilastrami.

V medzivojnovom období v budove sídlil Vrchný súd, ktorého prezidentom bol od roku 1923 Martin Mišura, a Hlavné štátne zastupiteľstvo (prokuratúra) na čele s Jozefom Gregorom, ktorý sa v roku 1931 stal po Mišurovi prezidentom Vrchného súdu. Potom tu bola krátko opäť Kráľovská súdna tabuľa a od roku 1945 do roku 1949 Hlavný súd. Po jeho zrušení sa od 6. 5. 1950 budova stala sídlom pobočky Lekárskej fakulty Slovenskej univerzity v Bratislave, na čele s profesorom Jánom Kňazovickým. Od roku 1959 tu má svoje priestory Lekárska fakulta a Rektorát Univerzity Pavla Jozefa Šafárika.

Pohľadnica z roku 1903 detailne zobrazuje súsošie, ktoré od roku 1903 dodnes stojí na balustráde priečelia budovy. Predstavuje Justíciu, antickú bohyňu spravodlivosti v starovekom Ríme. Je stelesnená v podobe mladej ženy, ktorá v ľavej ruke drží váhy – symbol spravodlivosti, a v pravej dvojsečný meč – symbol rozhodnosti a nekompromisnosti. Po strane sediace ženské postavy majú iba dekoratívny význam. Súsošie z umelého kameňa vyhotovil František Balló, majiteľ úspešnej košickej firmy na výrobu keramiky, kachľových a šamotových pecí. Jeho špecialitou boli aj sochy z umelého kameňa, terakoty alebo majoliky na strechy alebo fasády budov. Takéto priemyselne vyrábané dekorácie sa na prelome 19. a 20. storočia často uplatňovali nielen pri skrášľovaní fasád, ale aj vo verejných i záhradných parkoch. Verná kópia bohyne Justície je dnes umiestnená aj vo vestibule budovy – terajšom Rektoráte UPJŠ.