V divadelných priestoroch sídlilo kedysi Veľké kasíno
Viete, čo bolo v minulosti v krásne zrekonštruovanej budove na Hlavnej, v ktorej od roku 1981 sídli Malá scéna Štátneho divadla? Nuž, starí Košičania si určite spomenú na Kino Čas, v ktorom mohol návštevník za korunu sledovať od rána do večera kolotoč dokumentárnych a kreslených filmov či grotesiek s Charlie Chaplinom, Laurelom a Hardym a ďalšími hviezdami nemého filmu. A nepochybne si pamätajú aj skvelú reštauráciu Zlatá hus a predajňu hydiny vo vedľajšom dome…
Ako každý štvrtok, aj dnes vám ponúkame časom vyblednuté zábery, ktoré poukazujú na slávne dejiny nášho mesta, dokumentujú jeho vyspelú kultúrnu i technickú úroveň, vypovedajú o spôsobe života jeho obyvateľov. Dlhodobý seriál poskytuje milovníkom histórie množstvo zaujímavých, overených faktov, ktoré korigujú tradované, často neúplné, nepresné, protichodné, ba dokonca nepravdivé informácie. Navyše, rovnaké budovy, ulice, parky si môžete porovnať s ich súčasným stavom.
Projekt Premeny Košíc vznikol vďaka ústretovosti a pochopeniu Jána Gašpara, vášnivého zberateľa pohľadníc, znalca histórie nášho mesta, riaditeľa Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, autora nesmierne cennej publikácie Košice – pohľady do histórie mesta (vydal Region Poprad, spol. s. r. o. v roku 2011), z ktorej sme s jeho súhlasom čerpali. Veríme, že seriál vám pomôže zorientovať sa v spletitých dejinách Košíc a prispeje šíreniu lokálpatriotizmu, ktorý je jednou z charakteristík nás, Košičanov.
Peknú secesnú budovu tzv. Veľkého kasína (Hlavná č. 76) postavil v roku 1903 na mieste starého mestského hostinca „U zlatej hviezdy“ na náklady mesta podľa vlastných projektov Július Répászky.
Veľké kasíno založili košickí mešťania už v roku 1828. Spolok, ktorý združoval mestskú honoráciu, sa schádzal až do roku 1894 v mestskej Redute, keď ju spolu so starým divadlom zbúrali. Honosnú reštauráciu s veľkými výkladmi na prízemí budovy prevádzkoval od 1. augusta 1903, teda od samého počiatku, František Braun, ktorý na nádvorí kasína v júni 1906 otvoril aj záhradnú reštauráciu.
V septembri 1914 v priestoroch kasína na poschodí zriadili druhé košické kino „Korzo“. Spoločenské kasíno s kaviarňou sa presunulo na prízemie do priestorov bývalej reštaurácie. Na prevádzku kina, ktoré časom menilo názvy (od 1934 „Tivoli“, od 1942 „Korona“, od 1945 „Partizán“) mal v 20. rokoch koncesiu nájomca blízkej reštaurácie v Andrássyho paláci Ľudovít Berger. Kino fungovalo do 15. júna 1980. V 60. a 70. rokoch minulého storočia boli na mieste bývalej záhradnej reštaurácie sporadické filmové predstavenia v letnom, tzv. Záhradnom kine. V Kine Partizán vyše tri desaťročia fungovalo počas dňa aj populárne kino „Čas“, v ktorom nepretržite a opakovane premietali krátkometrážne filmy. V roku 1981 tu zriadili divadelné štúdio „Smer“, dnešnú Malú scénu Štátneho divadla.
—
Úzky, ale kvalitne postavený dom na Hlavnej č. 78 (na snímke z roku 1909 druhý zľava), patril v 18. storočí rodine Vitzay. Jej príslušník, hlavný mestský lekár Jozef Kis-Vitzay, odkázal svoj majetok, vrátane tejto nehnuteľnosti, mladému lekárovi Fridrichovi Sihulszkému (1785 – 1849), ktorý sa po smrti svojho tútora stal tiež hlavným mestským lekárom. V roku 1892 budovu získala vdova po pekárovi Cecília Danilovicsová, nechala ju zrenovovať, čo pripomína pekná plastika s jej monogramom na priečelí. Na prízemí zriadila pekáreň. Od polovice 20. rokov minulého storočia až do znárodnenia v roku 1950 tu mal obľúbenú cukráreň Josef Rathouský. Cukráreň fungovala do polovice 60. rokov 20. storočia, potom tu bola známa predajňa hydinových výrobkov a na poschodí reštaurácia „Zlatá hus“.
Vedľajší dom s jednoduchým svetlým priečelím (dnes č. 80) vlastnil od poslednej štvrtiny 18. storočia c. k. podplukovník, barón František Sahlhausen, potom až do roku 1851 jeho syn Leopold. Od roku 1892 bola na prízemí zo severnej strany obľúbená kaviareň „Millenium“, ktorej majiteľom bol Vojtech Berkovics, z južnej strany bazár Eugena Blaua, v tom období aj výrobňa údenín Antona Jaszuscha. Majiteľov syn Dr. Vojtech Juhász, taktiež advokát, predal dom v roku 1920 Českej priemyselnej banke, ktorá v ňom zriadila svoju filiálku. Počas vojny v rokoch 1938 – 1945 tu bola namiesto nej Slovenská hospodárska banka a v tom čase aj elektropredajňa Jozefa Husárika a krajčírsky salón „Eliz“ Alžbety Čabalovej.
(RED)
Foto: archív Jána Gašpara, Veronika Janušková