V najhonosnejšej súkromnej stavbe nocoval aj cár Alexander I.
Dnes nahliadneme do slávnej minulosti dvoch palácov, ktoré sú stále okrasou centra mesta. V prvom, ktorý nesie meno grófov Csákyho a Dessewffyho, sídli kníhkupectvo Panta Rhei, druhý je od roku 1948 sídlom Slovenského technického múzea. Aj tieto výnimočné budovy sú svedkami historických premien mesta.
Ako každý štvrtok aj dnes vám ponúkame časom zožltnuté zábery, ktoré poukazujú na slávne dejiny nášho mesta, dokumentujú jeho vyspelú kultúrnu i technickú úroveň, vypovedajú o spôsobe života jeho obyvateľov. Dlhodobý seriál ponúka milovníkom histórie množstvo zaujímavých, overených faktov, ktoré korigujú tradované, často neúplné, nepresné, protichodné, ba dokonca nepravdivé informácie. Navyše, rovnaké budovy, ulice, parky si môžete porovnať s ich súčasným stavom.
Projekt Premeny Košíc vznikol vďaka ústretovosti a pochopeniu Jána Gašpara, vášnivého zberateľa pohľadníc, znalca histórie nášho mesta, riaditeľa Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, autora nesmierne cennej publikácie Košice – pohľady do histórie mesta (vydal Region Poprad, spol. s. r. o. v roku 2011), z ktorej sme s jeho súhlasom čerpali. Veríme, že seriál vám pomôže zorientovať sa v spletitých dejinách Košíc a prispeje šíreniu lokálpatriotizmu, ktorý je jednou z charakteristík nás, Košičanov.
Na mieste klasicistického paláca (č. 72) stál dom, ktorý v 40. rokoch 18. storočia vlastnil gróf Anton Csáky, od roku 1749 až do svojej smrti abovský hlavný župan. Jeho syn, gróf Anton Csáky ml., dal na tomto mieste v rokoch 1801 – 1805 vybudovať honosnú klasicistickú budovu, tzv. Csákyho palác (na snímke z roku 1913). Po smrti Antona Csákyho sa sobášom s jeho dcérou Alojziou v roku 1819 stal majiteľom paláca gróf František Dessewffy.
V Dessewffyho paláci – vtedy najhonosnejšej súkromnej stavbe v meste – v máji 1821 počas cesty na kongres Svätej aliancie do Ľubľany prenocoval ruský imperátor, cár Alexander I. V roku 1877 tu bol ubytovaný aj bavorský princ Leopold, ktorý Košice navštívil v sprievode svojho svokra, cisára Františka Jozefa I. To už ale od roku 1868 bol majiteľom paláca Františkov syn, gróf Július Dessewffy, cisársko-kráľovský komorník a nositeľ rádu Železnej koruny II. triedy.
Po rozpade monarchie a vzniku Československa 29. decembra 1918 odovzdali v tejto budove štátnu moc československým orgánom. Za 1. ČSR tu sídlil Slovenský národný klub, ako aj miestny odbor Matice slovenskej a Ruský krúžok (združujúci ruských emigrantov po boľševickej revolúcii z roku 1917).
Po zoštátnení paláca tu v rokoch 1954 – 1992 mala svoje priestory Východoslovenská galéria a po reštitúcii do konca roku 2005 Ústavný súd SR. Od začiatku roka 2009 veľkú časť prízemia aj poschodia zaberá Knižný palác Panta Rhei.
Na mieste budovy, v ktorej má svoje expozície Slovenské technické múzeum (Hlavná č. 88), stáli pôvodne tri meštianske domy. Jeden z nich, situovaný na severnej strane, vlastnil v rokoch 1568 – 1584 hornouhorský kapitán Ján Rueber. Jeho dedič, Juraj Rueber, odkúpil v roku 1604 aj južne stojaci susedný objekt. Neskôr sa však zadĺžil a domy mesto skonfiškovalo. Darovalo ich neskoršiemu generálovi Jánovi Bornemiszovi za jeho pomoc Gabrielovi Bethlenovi a za zásluhy pre mesto Košice. Ten v rokoch 1633 – 1639 nechal palác prestavať. Z tohto obdobia pochádzajú dve veľké sály s gotickými až barokovými prvkami a renesančný kozub na poschodí, ktoré sú považované za najkrajšie pamiatky staršej architektúry v meste.
Ubytované tu boli mnohé významné osobnosti. V roku 1682 Imrich Thököly, v roku 1706 František Rákóczi II. – sedmohradskí vodcovia protihabsburských povstaní. Po víťazstve vojsk Napoleona nad rakúsko-ruskými vojskami v „bitke troch cisárov“ pri Slavkove, sa v Košiciach na prelome rokov 1805 – 1806 ukrývali deti rakúskeho cisára, uhorského a českého kráľa Františka I. V Kapitánskom paláci bývali jeho dcéry, princezné Karolína a Mária Klementína.
Budova (na pohľadnici z roku 1906) slúžila až do roku 1928 armáde. Potom tu sídlil katastrálny úrad, pobočka Asociácie kresťanských dievčat (YWCA), predajňa nábytku firmy Tusculum, neskôr Elka (majiteľ Alexander Csopp) a holičstvo Júliusa Raába. V rokoch 1938 – 1948 tu bola aj odborná škola pre ženské povolania.
(RED)
Foto: archív Jána Gašpara, Veronika Janušková
