V “Starej radnici” bola škola notárov i vojenský lazaret
V dnešných premenách Košíc odbočíme na námestí Maratónu mieru z Hlavnej na Hviezdoslavovu. Budova, o ktorej bude reč, je oveľa mladšia ako väčšina domov v centre. Aj jej múry však boli svedkami zaujímavých historických udalostí.
Nuž, kto z Košičanov by nepoznal “Starú radnicu” alebo úrad “Pod hodinami”? Stovky, možno tisícky obyvateľov práve v jeho sobášnej sieni uzavreli manželstvá. Málokto však vie, že budova pôvodne slúžila na školenie notárskych úradníkov, bol v nej internát a počas prvej svetovej vojny aj vojenský lazaret…
Ako každý štvrtok, aj dnes vám ponúkame časom zožltnuté zábery, ktoré poukazujú na slávne dejiny nášho mesta, dokumentujú jeho vyspelú kultúrnu i technickú úroveň, vypovedajú o spôsobe života jeho obyvateľov. Dlhodobý seriál poskytne milovníkom histórie množstvo zaujímavých, overených faktov, ktoré korigujú tradované, často neúplné, nepresné, protichodné, ba dokonca nepravdivé informácie. Navyše, rovnaké budovy, ulice, parky si môžete porovnať s ich súčasným stavom.
Projekt Premeny Košíc vznikol vďaka ústretovosti a pochopeniu Jána Gašpara, vášnivého zberateľa pohľadníc, znalca histórie nášho mesta, riaditeľa Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, autora nesmierne cennej publikácie Košice – pohľady do histórie mesta (vydal Region Poprad, spol. s. r. o. v roku 2011), z ktorej sme s jeho súhlasom čerpali. Veríme, že seriál vám pomôže zorientovať sa v spletitých dejinách Košíc a prispeje šíreniu lokálpatriotizmu, ktorý je jednou z charakteristík nás, Košičanov.
Na západnom konci Hviezdoslavovej ulice vyrástla v rokoch 1912 – 1914 impozantná secesno-romantická budova (dnes pod č. 7) Obecných administratívnych kurzov, v ktorej školili notárskych úradníkov. O vznik školy sa zaslúžil najmä hlavný mestský notár a zástupca mešťanostu JUDr. Edgar Kriebel. Rozsiahlu stavbu palácového charakteru spojenú s internátom, ktorej hmotu tvoril pôvodne komplex troch bohato tvarovaných individuálnych blokov, projektoval budapeštiansky architekt György Kopeczek a nákladom vyše 400-tisíc korún ju realizoval košický staviteľ Ján Balogh.
Pôvodný účel budovy pripomínajú nad hlavnou vstupnou bránou štyri kamenné sochy „atlasov“. Je to architektonický prvok portálov v podobe stĺpov, ktoré tvoria svalnatí muži nesúci bremeno. Podľa gréckej mytológie bol obor Atlas donútený za trest pre odpor voči bohom na Olympe na večnosť držať na ramenách nebeskú oblohu, čo je vyjadrením aj jeho fyzickej námahy, utrpenia a bolesti.
Hodiny vo veži inštalovali až v roku 1921. Stroj hodín, ktorých ciferník má priemer vyše dvoch metrov, vymenili v roku 1935 a znovu v roku 1994.
Na pohľadnici z roku 1914 vľavo od “starej radnice” vidieť niekdajšie domy Strojárenskej ulice. Popred nich zľava vychádza trať mestskej pouličnej železnice smerom na dnešnú Kuzmányho ulicu. Vedenie trate z Hviezdoslavovej, po ktorej dnes jazdia električky, zriadili až v 50. rokoch minulého storočia.
Počas prvej svetovej vojny internát v budove zrušili a jeho priestory slúžili ako vojenský lazaret. Po roku 1918 zrušili aj organizovanie notárskych kurzov a priestory si armáda podelila s riaditeľstvom železníc. V rokoch 1925–1926 sa tu presťahovala mestská radnica s časťou svojej administratívy. V tom čase rozšírili nehnuteľnosť z východnej strany prístavbou. Do hlavného vestibulu vtedy inštalovali veľký obraz s pohľadom na mesto. Autorom diela s rozmermi jedenkrát tri metre je významný košický výtvarník Elemír Halász-Hradil (1873 – 1948).
V čase keď Košice patrili pod Maďarsko sa v novembri 1940 presťahoval mestský úrad do východného traktu budovy železničného riaditeľstva a zotrval tam až do 50. rokov. V rokoch 1941 – 1945 v nej opäť organizovali obecné administratívne kurzy. Od roku 1945 tu bola do začiatku 50. rokov III. stredná škola (tzv. meštianka). Potom tu sídlil mestský národný výbor a do roku 1968 Obvodný národný výbor Košice – Staré mesto (neskôr ObNV Košice I.). Po Nežnej revolúcii tu od roku 1991 úradoval Okresný úrad Košice I (štátna správa) a dodnes aj Miestny úrad mestskej časti Košice – Staré mesto (samospráva).
Priestory bývalej sobášnej siene vo východnom trakte od roku 1993 prenajíma Kancelária prezidenta SR ako svoju košickú úradovňu. Za ňou zo severnej strany vznikla nová zrkadlová sobášna sieň.
(SEN)
Foto: Archív JG, Veronika Janušková
