Vďaka múdrosti mešťanov máme dnes Mestský park

Mestský park postupne vyrástol na zamokrených mestských lúkach. Pri projektovaní parku zvíťazil triezvy duch meštiackej hospodárnosti.

Jakabov palác, ktorému sme sa venovali v dvoch predchádzajúcich pokračovaniach nášho seriálu, bol v minulosti spätý nielen s Mlynským náhonom, ale aj s Mestským parkom. Nie náhodou si práve túto lokalitu vybrala na výstavbu rodinného sídla rodina Jakabovcov. Honosná budova je dodnes majestátnym strážcom vstupu do zelenej oázy, ktorú vytvorili naši predkovia

Najväčší park v Košiciach, ktorý vznikol za zaujímavých okolností, prešiel mnohými premenami, kým dostal dnešnú podobu. 

Na rozdiel od iných miest žiaden park v Košiciach nevznikol sprístupnením, napríklad, šľachtických záhrad verejnosti. Všetky vznikli ako reakcia mešťanov na rozvoj mesta a jeho rast, stali sa významným mestotvorným prvkom. 

Mestský park postupne vyrástol na zamokrených mestských lúkach, ktoré slúžili ako záplavové pásmo medzi Mlynským náhonom a riekou Hornád. Lúky boli dlho bez vonkajších zásahov – akurát brehy oboch tokov lemovali začiatkom 19. storočia popri prirodzenom poraste aj vysadené jelše, neskôr topole a smutné vŕby. 

FOTO: archív Ľudovíta Korotnokyho” title=”Pohľadnica vydaná v roku 1915 dokumentuje spoločenskú funkciu promenády.
FOTO: archív Ľudovíta Korotnokyho”>

Vysušením mestských lúk vznikol priestor, ktorý sa postupne stal obľúbeným miestom Košičanov, akýmsi centrom oddychu a zábavy. Prispel k tomu minerálny prameň, ktorý mešťania využili ako zdroj vody pri výstavbe neveľkých kúpeľov. V roku 1846 tu vznikla aj plavecká škola. „Kúpalisko“ spojila so záhradami na ľavom brehu mlynského náhonu aleja. V tejto podobe privítali mestské lúky vzácnu návštevu – cisára Františka Jozefa s manželkou Alžbetou, ktorí do Košíc zavítali koncom augusta 1857 pri príležitosti konania veľkej umeleckej a priemyselnej výstavy.

Zásadným dátumom pre vznik mestského parku bol 20. mája 1859. V ten deň mestská rada rozhodla, že mesto daruje 18-tisíc štvorcových siah z celkovej plochy lúk Potiskej železničnej účastinnej spoločnosti na výstavbu železničnej stanice. Už na privítanie prvého vlaku v Košiciach dňa 5. júla 1860 sa hrnuli davy hlavnou parkovou komunikáciou, ktorá bola pokračovaním Mlynskej ulice.

FOTO: archív Ľudovíta Korotnokyho” title=”Pohľadnica podaná 4. 1. 1912 zachytáva vstupnú bránu do mestského parku, ktorú skrášľovalo stromoradie medzi Jakabovým palácom a hotelom Engländer (na snímke vpravo).
FOTO: archív Ľudovíta Korotnokyho”>

Po rojčivých predstavách o usporiadaní parku, ktoré sa malo podriadiť pamätníku maďarského šľachtica, politika a národného buditeľa grófa Széchenyiho (zomrel 8. 4. 1860), zvíťazil triezvy duch meštiackej hospodárnosti. Kostrou budúceho parku boli cesty spoločné pre chodcov, jazdcov i povozy, pozdĺž ktorých boli vysadené pagaštanové aleje. Trávnaté plochy ostávali dlho prázdne a zachovávali si svoj pôvodný lúčny ráz. Až neskôr boli doplnené kvetinovými záhonmi.

Najrušnejšou komunikáciou parku bola spojnica centra mesta so železničnou stanicou. Preto v roku 1870 opravili starý drevený most oproti Mlynskej ulici. Živej premávke však nestačil a preto ho v roku 1882 nahradili železným.

Prvým známym autorom záhradných úprav Mestského parku z roku 1882 bol hlavný záhradník košickej Poľnohospodárskej akadémie Ján Böllmann. Ďalšie úpravy realizoval záhradník Adolf Uhl o rok neskôr. Koncom 19. storočia sa zaslúžil o ďalšie zveľadenie parku lekárnik Viliam Maléter. V roku 1897 vypracoval nový plán úpravy parku lesmajster mesta Štefan Szönyey.

V rokoch 1910 a 1914 bolo nevyhnutné upravovať prevádzkový režim parku – keďže sa začali objavovať aj prvé automobily. V tej dobe už stál v parku celý rad rôznych rekreačných a pomocných budov, boli tu inštalované lavičky, smetné koše. Až do 60. rokov minulého storočia sa park príliš nemenil – až na to, že jeho stromy starli a po zrušení Mlynského náhonu začali pomaly vysychať. Železný most postavený v roku 1882 bol nahradený tým dnešným – betónovým.

FOTO Gabriel Bodnár ml.” title=”Súčasný stav bývalej promenády.
FOTO Gabriel Bodnár ml.”>

Vráťme sa ale k osadeniu železného mosta v roku 1882. Vďaka nemu vznikla promenáda, kde sa sústredila väčšia časť parkového „ruchu“. Tu sa nachádzalo všetko, čo si vyžadovali občania mesta – v blízkosti centra našli zeleň, pokojnú hladinu Mlynského náhonu, ale aj promenádu. Vďaka tomu sa rozprúdil v parku čulý spoločenský život.

Postupne vyrástli v parku viaceré zaujímavé budovy. V roku 1885 postavili popri hlavnej spojnici so železničnou stanicou podľa plánov mestského architekta J. Pöschla hudobný pavilón. Kovovú konštrukciu vyhotovil umelecký kováč, majster Kozzig. V roku 1909 pribudol v parku ďalší objekt – prešovský rodák Július Sandy pristaval k tenisovým kurtom a klzisku romanticko-secesný pavilón, zvaný tiež korčuliarsky pavilón. Objekt zároveň obohatil kultúrny život v meste o výstavné priestory.

Z historického hľadiska metamorfózu mestských lúk na Mestský park odštartovala i ukončila železnica. Vďaka nej vznikla hlavná promenáda aj s novým železným mostom, ktorá dodnes tvorí s Mlynskou a dnešnou Alžbetinou ulicou krížnu os Starého mesta.

Ľudovít Korotnoky