Vznik a premeny Námestia osloboditeľov

Naposledy sme sa venovali dnešnému Námestiu osloboditeľov v období, keď tento priestor slúžil ako trhovisko. Dnes si priblížime jeho vznik a premeny.

V čase, keď Košice boli obohnané pásom hradieb a rôznych opevňovacích zariadení, oddeľovalo ich od predmestí široké pásmo nezastavanej zeme, vonkajší val opevnenia zvažujúci sa do predpolia pevnosti. Tomuto územiu sa v dobovej terminológii hovorilo glacis.

Po zrušení mestskej fortifikácie sa glacis stalo prirodzenou plochou urbanistického rozvoja mesta. Prvé dve ťažiskové plochy vznikli v predĺžení Hlavnej ulice smerom na sever a na juh – stali sa z nich dnešné Námestie Maratónu mieru a Námestie osloboditeľov. Obe predstavujú dodnes uzlové plochy urbanizmu historického jadra.

Najrýchlejší postup výstavby bol v južnom predĺžení Hlavnej ulice. Priestor slúžil ako parkovisko povozov, trhovisko, skladisko tovarov až do polovice 19. storočia.

Lokalita bola prvýkrát pomenovaná na mape z roku 1869 pod názvom Ó – piacz (Starý trh). O rok neskôr východná časť dostala názov Széna tér (Senný trh), centrálnu časť plochy pomenovali Erzsébet tér (Alžbetino námestie).

Napriek svojmu slávnemu menu to však stále bola nespevnená prašná plocha, do ktorej nebola orientovaná takmer žiadna významnejšia budova. Najčastejšie slúžila na usporiadanie výročného trhu, bola aj stanovišťom pre hosťujúce cirkusy. Nakoniec sa však dočkala kultúrnejšieho využitia – v roku 1909 tu bolo postavené prvé mestské kino.

Názov Erzsébet tér ostal až do vzniku I. Československej republiky. Dňa 4. októbra 1919 ho premenovali na Legionárske námestie. Po necelých dvadsiatich rokoch došlo opäť k zmene názvu – 10. novembra 1938 dostalo meno podľa admirála Miklóša Horthyho, ktorý o deň neskôr vstúpil do Košíc na čele maďarských vojsk na bielom koni.

Pokračovanie článku je na ďalšej strane.

Po krátkom období mešťanostovia vrátili námestiu pomenovanie Alžbetino a od roku 1945 opäť Legionárske námestie. Tento názov používali starí Košičania ešte dlhé roky. Od roku 1949 ho premenovali na námestie Osloboditeľov v súvislosti s výstavbou pomníka padlým vojakom Sovietskej armády. Západne od tohto pomníka potom postavili aj pamätník neznámemu bojovníkovi za slobodu , ktorý projektovali Karol Millerský a Viliam Columby, sochárske práce vyhotovil Ján Mathé a Vojtech Loffler.

V súvislosti s týmto významným priestorom dlhodobo pretrvávali rôzne snahy o vylepšenie jeho vzhľadu a funkcií. Náročnejšia výstavba sa začala na jeho severnom okraji v línii, ktorú určila budova niekdajšej Všeobecnej nemocnice, v ktorej bola po vojne umiestnená psychiatria. V súčasnosti v objekte sídli Všeobecná zdravotná poisťovňa.

Už pred I. svetovou vojnou boli snahy rozparcelovať väčšiu časť Alžbetinho námestia. Lokalita však naďalej ostala veľkou, urbanisticky ťažko zvládnuteľnou plochou.

K zásadnej zmene došlo v roku 1941, keď plochu kvalitne vydláždili, definovali dopravné trasy električiek smerom k cintorínu v Barci, k terajšej Štúrovej ulici, ako aj cez centrum mesta, vyriešili verejné osvetlenie a v roku 1942 uviedli do prevádzky vodotrysk – fontánu s bazénom, strojovňou a farebným osvetlením.

Snahy o riešenie tejto mimoriadne cennej plochy neprestávali ani v období socializmu. Architekti košického Stavoprojektu vypracovali v 80. rokoch rad štúdií a dokumentácie v súvislosti s územným plánom centrálnej mestskej zóny aj tejto centrálnej časti mesta. Kvalitné štúdie súboru stavieb ako aj samostatného administratívneho centra mesta sa viažu k menám vynikajúcich košických architektov Pavla Merjavého a Jozefa Fabiána (súbor stavieb), Alexandra Béla a Jána Kurču (administratívne centrum). K realizácii úprav tejto časti nášho mesta vplyvom rôznych okolnosti, žiaľ, nedošlo.

Najzásadnejšia zmena námestia sa udiala v rokoch 2008 až 2011 realizáciou výstavby Nákupno-zábavného centra Aupark Košice. Košice tým prišli o jeden z najdôležitejších mestotvorných prvkov.

(Ľudovít Korotnoky)