Z balkóna radnice rečnil Štúr i talianski a francúzski generáli
V druhej polovici 13. storočia sa pretvárala trhová osada na stredoveké mesto Košice. Vznikajúce mesto sa dostávalo spod nadvlády zemepánov pod priamy vplyv uhorského kráľa, ktorý mu udelil okrem iných oprávnení aj právo voliť vlastnú samosprávu – richtára a mestskú radu. V tom čase vznikla aj prvá radnica. Postavili ju v samom srdci mesta, kde dnes stojí divadlo.
Radnicu viackrát zničili alebo poškodili požiare (1370, 1556 a 1602), a tak v niektorých obdobiach neslúžila svojmu účelu. V jej priestoroch bola zbrojnica, sklad piva a vína z mestských viníc, v jej podzemí dokonca aj žalár. Hoci bola v tom čase najhonosnejšou svetskou stavbou v meste, napokon ju v roku 1787 zbúrali a na jej mieste postavili divadlo. Na zasadnutia zastupiteľstva vtedy využívali meštiansky dom naproti cez ulicu. Budovu spolu so susediacim objektom v roku 1779 asanovali a na pozemkoch postavili novú radnicu. Výstavbu ukončili v roku 1781. Projekt Premeny Košíc, ktorý uvádzame každý štvrtok, vznikol vďaka ústretovosti a pochopeniu Jána Gašpara, vášnivého zberateľa pohľadníc, znalca histórie nášho mesta, riaditeľa Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, autora nesmierne cennej publikácie Košice – pohľady do histórie mesta (vydal Region Poprad, spol. s. r. o., v roku 2011), z ktorej sme s jeho súhlasom čerpali. Veríme, že seriál vám pomôže zorientovať sa v spletitých dejinách Košíc a prispeje šíreniu lokálpatriotizmu, ktorý je jednou z charakteristík nás Košičanov.
Ako vidno na pohľadnici z roku 1903, na priečelí budovy dominuje balkón s kovanou mrežou postavený na šiestich stĺpoch. Počas príchodu slovenských dobrovoľníkov do Košíc 1. marca 1849 z neho rečnil k občanom mesta Ľudovít Štúr. Za účasti Jozefa Miloslava Hurbana hovoril o potrebe svojbytnosti slovenského národa a všeobecnom volebnom práve. Veľké pochopenie nenašiel…
Pri príležitosti prevezenia ostatkov kniežaťa Františka II. Rákocziho do Košíc sa v roku 1905 prihovoril ku Košičanom z rovnakého miesta mešťanosta Teodor Münster. Z balkóna vyhlásil 11. decembra 1918, teda necelé dva mesiace po vzniku Československa, „banánovú“ Slovenskú ľudovú republiku prešovský archivár Viktor Dvorcsák, v júni 1919 tu zas rečnili predstavitelia diktatúry proletariátu podľa vzoru Sovietskeho zväzu, Slovenskej i Maďarskej republiky rád. O niečo neskôr ich vystriedali talianski a francúzski generáli, ktorí na čele československých legionárov a vojska prebrali moc nad mestom.
Prízemie budovy od roku 1870 slúžilo aj komerčným účelom. Prvým bol kníhkupec Adolf Maurer. Kníhkupectvo sa zachovalo až do roku 1996. Do konca 50. rokov v budove sídlil aj mestský rozhlas a Mestské osvetové stredisko, v 70. rokoch minulého storočia inzertná kancelária denníka Večer. Pamätníci si určite spomenú na vychýrenú Mestskú vináreň – hniezdo sudcov, policajtov, eštebákov a prostitútok so živou cigánskou hudbou…
Na poschodí smerom na dnešnú Hlavnú ulicu bola veľká zasadačka, takzvaná dvorana. Od roku 1928 slúžila najskôr ako čitáreň časopisov, neskôr, v 60. rokoch minulého storočia, tu bola verejná knižnica. Na dobovej pohľadnici z roku 1928 vidíte vpravo jazdecký portrét Františka II. Rákocziho, ktorý v roku 1909 namaľoval košický rodák, významný budapeštiansky maliar Gyula Éder (1875 – 1945). Jeho otec Edmund Éder bol v tom čase mešťanostom Košíc, preto maliar venoval obraz mestu. Napriek nespornej umeleckej hodnote ho v roku 1945 z pôvodného miesta odstránili. Dnes zdobí interiér repliky Rákocziho domu z Rodošta, ktorá stojí na múzejnom nádvorí na Hrnčiarskej ulici. Zarámovaný mestský erb z čelnej steny miestnosti sa tiež zachoval dodnes. Mesto Košice získalo späť starú radnicu pre svoje potreby v roku 1996, následne ju reštaurovalo na reprezentatívne a protokolárne účely.
Slávnostné otvorenie vynovených priestorov sa odohralo 7. mája 1998 v rámci Dní mesta Košice. Odvtedy v nich vedenie mesta prijíma vzácne návštevy, slúžia aj na slávnostné zasadnutia. V sieni vystriedali jazdecký portrét kniežaťa Rákocziho portréty primátorov Košíc z obdobia rokov 1872 – 1938 a od roku 1983 až doteraz. Podobizne viacerých z dávnejšej minulosti sa doposiaľ nepodarilo získať, a teda ani namaľovať. Autormi portrétov primátorov z novšej éry sú akademický maliar Štefan Roskoványi (1946 – 2002) a akademický sochár Arpád Račko (1930 – 2015).
Foto: archív jg, Veronika Janušková
Odporúčané články
Vo veku 96 rokov zomrel priamy účastník Slovenského národného povstania Karol Kuna.