Zabudnuté židovské cintoríny
Keď sa vyberieme na cintorín, židovské hroby rozoznáme veľmi ľahko. Ani stopy na nich po kvietkoch. Len kamienky na nich pribúdajú po tom, ako si niekto na nebožtíka spomenie. Veru, kvetinári sa z toho netešia.
Súčasný židovský cintorín, na ktorom pochovávajú dodnes, sa v Košiciach nachádza v najľavejšej časti Verejného cintorína. Zvyšky jeho predchodcu nájdeme na Tatranskej ulici, na úpätí areálu novej nemocnice. Ten slúžil na pochovávanie v rokoch 1843 až 1888. V okolitých dedinkách, ktoré sa časom pridružili ku Košiciam ako mestské časti, by sme ich našli viac. Napríklad takmer zabudnutý židovský cintorín je aj v Šaci.
Konkurencia
Je pravdepodobné, že v Šaci bývali Židia už v 18. storočí. Nebolo odtiaľ ďaleko do Košíc, ktoré boli pre nich lákadlom ako centrum obchodných aktivít. Tam sa konávali trhy i dohadovali obchody.
Priamo v meste sa však žiť nedalo. Až do roku 1840 platilo nariadenie, že vnútri mestských hradieb Košíc nesmie bývať žiaden Žid, a tak len cez deň dochádzali „na otočku“ zo Sene, Rozhanoviec, Veľkej Idy, Barce, Šace, Buzinky a iných dedín. Mohli za to aj obavy Košičanov z inakosti a konkurencie, kombinované s ich predsudkami.
Sťahovanie
V Šaci žilo koncom 19. storočia 28 Židov, v Buzinke (ktorá ešte vtedy nebola súčasťou Šace) ďalších 29. Tieto počty pozvoľna klesali. V roku 1938 ich už bolo len 2 + 6. Úbytok isto súvisel s tým, že od roku 1840 sa už Židia smeli usádzať v Košiciach. Stovky, ba tisíce z okolitých dedín sa postupne sťahovali do tohto blízkeho mesta.
Napríklad taký Jozef Grünn (1839-1890) pochádzal z Veľkej Idy. No jeho syn Ľudovít Grünn (1868-1925) sa ktovie prečo narodil už na Ľudvíkovom Dvore. Pôsobil však v Košiciach ako obvodný a okresný lekár abovskej župy. Už v Košiciach si založil prepravnú firmu aj jeho otec.
Torzo
Hádam posledný Žid, ktorý sa po vojne vrátil do Šace, mal priezvisko Berkovics. Do Buzinky sa vrátili viacerí. Neskôr to aj oľutovali a rozhodli sa preletieť ponad hranice na západ. Aby ich nikto nepodozrieval, kúpili si len jednomiestne lietadlo a rozhodli sa vyskúšať, či odvezie dvoch. Zrútili sa medzi Poľovom a košickým letiskom.
Kým Židia v Šaci žili, najbližšiu synagógu mali v neďalekej Veľkej Ide. Tam mohli využívať aj modlitebňu a židovský rituálny kúpeľ (mikve). Svoju modlitebňu mali vraj aj v Šaci na rohu ulíc Jabloňová a Kamenná. Doteraz sa zachovalo aj torzo židovského cintorína pod vŕškom Viničky. Spod vegetácie vykukuje asi desať náhrobných kameňov s nápismi v hebrejčine.
Foto: Štefan Čaplovič
Odporúčané články
Vo veku 96 rokov zomrel priamy účastník Slovenského národného povstania Karol Kuna.