Zázrak v Barci – našli chýbajúcu časť náhrobku
Čitateľov KOŠICE:DNES sme nedávno informovali o náleze náhrobného kameňa a ďalších úlomkov z bývalého židovského cintorína v Barci. V jednom prípade sa podarilo odhaliť identitu náhrobku, pri druhom však chýbali ďalšie fragmenty z celku. Tie sa však podarilo nájsť a úspešne spojiť.
Úlomky pochádzajú z druhého židovského cintorína v mestskej časti Barca, na ktorom sa ešte v roku 1991 nachádzalo asi ďalších sedem náhrobkov. Tie počas rekvalifikácie pozemkov v 90. rokoch zrovnali so zemou stroje a mali byť zasypané v pieskovej bani.
[ad][/ad]Jeden kameň už má meno
Obyvateľ mestskej časti Barca Ernest Salzer natrafil počas letnej prechádzky so psom na zaujímavý nález. Na poľnej ceste v lokalite Čapaš, kde sa nachádza už zasypaná jama bývalého miestneho pieskoviska, objavil pozostatky židovského náhrobného kameňa zo zlikvidovaného židovského cintorína. Išlo o náhrobok ženy Fani Feiga Waffenfeld Schön, ktorá bola manželkou známeho miestneho krčmára. Náhrobok bol následne uložený na miestny cintorín v priebehu augusta.
O náleze sa dozvedel aj miestny obyvateľ Ján Babjak, ktorý sa s E. Salzerom spojil, pretože na svojom pozemku ukrýval ďalšie poklady. „Pán Babjak dva kamene počas reštitúcie zachránil a zahrabal do zeme na svojom poli, ktoré mal neďaleko cintorína. Jedným z nich bol náhrobný kameň z ružového mramoru v tvare poloblúka, ktorému však chýbala jeho spodná časť,“ opisuje Salzer, ktorý zavolal genealóga a predsedu Židovskej náboženskej obce Petra Absolona, aby nález zdokumentoval.
V Barci bola dovtedy známa iba jedna časť náhrobku z ružového mramoru, ktorá roky tvorila súčasť príjazdovej cesty na dvore rodinného domu. Kameň po rokoch vybrali a presunuli na barčiansky cintorín. Pravdepodobne pri manipulácii sa zlomil na dve časti. „Zašli sme na cintorín, kde pri pohľade na tie dva kúsky sa Absolon zamyslel, či to nemôže byť súčasť môjho poloblúka. Nevedel som, že by to mohlo mať súvis. Vzal som meter a vyzeralo to nádejne. Úlomky som zobral k sebe na dvor, priložil k sebe a stal sa zázrak.“
[ad2][/ad2]Zomrel deň pred Chanukou
Pod náhrobkom bol pochovaný Joel Spiegel, syn Jakoba, ktorý zomrel 24. deň mesiaca kislev roku 5644, v prepočte 23. decembra 1883. Zomrel teda deň pred Chanukou – židovským sviatkom svetiel, ktorý začína 25. kisleva a trvá osem dní. Termín sviatku sa viacmenej kryje s kresťanskými Vianocami.
„Joel bolo jeho hebrejské meno, v civilnom živote používal občianske meno József. Bol krčmárom a pravdepodobne pochádzal z Hidasnémeti, kde sa narodil jeho syn Vilmos v roku 1855. Viac sa nám zistiť nepodarilo, keďže matričné údaje z obdobia pred rokom 1895 sú veľmi zriedkavé,“ uviedol P. Absolon.
Predseda židovskej obce tieto aktivity víta. „Je zaujímavé, že práve náš člen, pán Salzer, pri prechádzke so psom našiel prvý z náhrobkov. Bola to prakticky jeho iniciatíva, ktorá rozbehla celú túto akciu, za podpory miestnej samosprávy a občanov,“ uviedol Absolon.
Pokračovanie článku je na ďalšej strane.
[break][/break]Osadia pamätné tabule
Nájdené náhrobné kamene budú umiestnené na barčianskom cintoríne spolu s pamätnou tabuľou ako pamiatka na početnú židovskú komunitu v Barci. Druhá tabuľa pribudne na mieste bývalej synagógy na Abovskej ulici a bude vyobrazovať priečelie synagógy.
„Samotné tabule sa v súčasnosti vyrábajú a miesta pre ich umiestnenie sú už pripravené. Osadené budú na dvoch neopracovaných žulových skalách. Začínam veriť, že to zakopnutie o náhrobný kameň pani Schönovej v júli a ďalší sled udalostí nebola náhoda. Náhodou by som nespoznal múdreho pána Falat, náhodou by sa mi neozvali statoční ľudia – pán Babjak a pán Pračko, že vedia o ďalších kameňoch. Náhodou by pán starosta Krištof nepochopil okamžite o čo mi de a nevzal si celý projekt pod svoju záštitu. Náhodou by som tu na dvore nesedel a nemal hrču v hrdle pri pokuse o zloženie úlomkov v celok. Sedí to. Všetko je asi tak ako má byť. Po desiatkach rokov opäť pokope. Príbeh nájdených barčianskych kameňov pokračuje,“ uviedol Ernest Salzer.
„Pamätné tabule budú pripomínať, že aj v Barci žila početná židovská komunita, ktorá prekvitala a bola s domácim obyvateľstvom zžitá. Rovnako tak, ako stovky iných, po vojne prakticky vymizla,“ dodal Absolon.
Dátum odhalenia pamätníkov nie je nateraz známy kvôli trvajúcim vládnym opatreniam.
Históriu výrazným spôsobom pomáha odkryť aj miestny obyvateľ a bádateľ faktov Ladislav Falat. Téme židovskej komunity v Barci sa venuje 15 rokov.
V roku 1838 bolo v Barci 972 obyvateľov, z toho 644 bolo katolíkov a 147 židov. Pri sčítaní obyvateľstva v roku 1857 predstavovala židovská komunita 15,3 percenta na vtedajšom celkovom počte 950 obyvateľov Barce. Z náboženského hľadiska išlo o druhú najsilnejšiu náboženskú komunitu v Barci.
„Židovskú náboženskú obec v Barci založili v druhej polovici 18. storočia, ktorá spočiatku patrila k rabinátu v Seni. V Barci mala židovská náboženská obec dva cintoríny a synagógu, ktorá je úplne zbúraná. Synagóga stála na niekdajšom pozemku Andreja Stankaya na terajšej Abovskej ulici, naproti Zichyho kaštieľa pred odbočujúcou cestou na Boľarov.” hovorí Ladislav Falat.
Dva cintoríny
Po viac ako 100 rokoch existencie barčianskej synagógy bola táto budova, hlavne po 2. svetovej vojne, vo veľmi schátranom stave odpredaná československému štátu a neskôr asanovaná. Na jej mieste postavili telekomunikačnú budovu pre letisko.
Starší židovský cintorín sa nachádzal na severnom konci Barce, na súčasnom rázcestí ulíc Teplého a Svetlej. Starší cintorín nemá už ani jeden náhrobný kameň, predpokladá sa, že boli premiestnené na novší židovský cintorín. Jeden bol dokonca až z roku 1787.
Novší židovský cintorín sa rozprestieral na juhozápad od obce vo vzdialenosti asi 2,5 km od bývalej synagógy, v chotári Dlhé zeme. Práve z neho pochádzajú zachované náhrobné kamene.
Foto: Veronika Janušková
