Židovské Košice (I. časť) Synagóga na Puškinovej ulici
Po štyroch pokračovaniach potuliek venovaných košickým zvonom a zvonkohrám dnes otvárame nový seriál putovania po pamätných miestach a zákutiach Košíc. Podľa výsledkov sčítania ľudu v roku 1938 mali Košice viac ako 58-tisíc obyvateľov. Z toho vyše 11-tisíc Židov, teda takmer 20 percent z celkového počtu Košičanov.
Veľkou mierou sa podieľali na priemyselnom, obchodnom a kultúrnom rozvoji mesta, zanechali po sebe zreteľné stopy v architektúre, umení, vzdelaní. Spolu so sprievodcom Milanom Kolcunom vás pozývame na potulky židovskými Košicami.
Ako jediná spomedzi šiestich synagóg v meste si zachovala svoje poslanie až doteraz. Dokonca sa v nej zhromažďovali košickí Židia aj za socializmu. Bola svedkom radostných osláv židovských sviatkov, ale aj deportácií do koncentračných táborov. Synagóga na Puškinovej ulici je centrom náboženského života Židov v Košiciach dodnes. Ostatných z času na čas pritiahne kvalitným kultúrnym podujatím.
MONUMENTÁLNE DIELO
Rok 1927 bol pre košických Židov priaznivý. V našom meste pribudli dve veľké synagógy. Jedna neologická na terajšej Moyzesovej ulici a druhá ortodoxná na Puškinovej ulici. Oboje síce prešli za socializmu do rúk štátu, Židia však tú na Puškinovej mohli ďalej používať na náboženský život. V roku 1990 im ju vrátili a dnes je jedinou „živou“ synagógou v meste.
Architektmi monumentálnej stavby s pôdorysom 25 krát 35 metrov a kapacitou 800 miest na sedenie sú Lajos Oelschläger a Géza Boskó. Ich mená si nemusia sprievodcovia po meste pamätať, lebo sú zvečnené na jej vonkajších múroch.
Synagógu postavila firma Huga Kabosa aj s vlastným systémom teplovzdušného kúrenia, ktorý bol na 20. roky mimoriadne progresívny. V rámci ostatnej obnovy sa ho podarilo zachovať.
PRÍSNE PRAVIDLÁ
V interiéri sú prvky, ktoré pripomínajú jeruzalemský chrám či Mojžišove tabule Zákona. Vitráže sú jednými z najkrajších v Košiciach. Vidno na nich harfu kráľa Dávida, strom poznania a iné nefiguratívne motívy. Judaizmus, rovnako ako islam, totiž nepripúšťa zobrazovanie ľudských postáv.
Synagógu postavili v súlade s prísnymi ortodoxnými pravidlami. Pult na predčítavanie tóry (bima) je umiestnený uprostred synagógy. Zábradlia priestranných ženských galérií sú zamrežované s kovovým roštom (mechica).V synagóge nie je organ a nemá veže, pretože ortodoxní Židia by to považovali za „opičenie sa“ po kresťanoch.
Z ÚCTY K NAJVYŠŠIEMU
Steny interiéru sú vyzdobené striedmo, ale veľmi pôsobivo biblickými symbolmi a slovami z Tóry a Talmudu. Interiér zastrešuje kupola nesená štyrmi piliermi, ktoré sú zároveň nosníkmi ženskej galérie. Zo stredu belasej kupoly visí šesťcípy veľký kovaný luster, ktorý je vlastne tvarom Dávidovej hviezdy.
Nad skrinkou na Tóru (aron ha-kodeš) orientovanou na východ k jeruzalemskému chrámu je v hebrejčine napísaný výrok: „Uváž, pred kým stojíš“. Na fasáde synagógy je nápis v hebrejčine, ktorý v preklade znamená: „Je dobre tomu, koho Ty privoláš a privinieš, on bude sídliť v Tvojich dvoroch, nasýti sa dobroty Tvojho Domu svätosti – Tvojho chrámu“. Ide o žalm 65.5 z knihy Thilim.
ZBERNÉ MIESTO
V synagóge nájdeme aj texty, ktoré vznikli spontánne. Sú v maďarčine a objavili ich len pred niekoľkými rokmi počas reštaurovania. Jeden z nich znie: „Tu sme, nevieme, kam nás berú.“ K tomu dátum 21. 4. 1944 a podpis „Tibi“.
Aj tento nápis dodnes neznámeho Tibiho je dôkazom, že synagóga na Puškinovej ulici bola počas vojny jedným zo zberných miest Židov pred ich deportáciami do koncentračných táborov.
Na vonkajšej fasáde synagógy je na pamiatku týchto obetí holokaustu umiestnená pamätná tabuľa s hebrejským a slovenským textom, ktorá pripomína, že z Košíc bolo deportovaných 12-tisíc Židov. Presne ich bolo 15 707, v čom sú započítaní aj Židia z okolia. Domov sa vrátilo len asi 600.
Foto: Ivan Fleischer
