Židovské Košice (IV. časť): O čistote ducha a jedla
Najčastejšia otázka, akú počúvam od návštevníkov židovských pamiatok, je, koľko Židov žije teraz v Košiciach. Odpovedám to, čo sa dozvedel od nich samých. Že ich je medzi 200 – 300. Takisto tu máme okolo stovky študentov z Izraela, najmä na Univerzite veterinárneho lekárstva a farmácie.
Centrum židovskej komunity v Košiciach tvorí areál medzi ulicami Zvonárska a Krmanova.
V ňom okrem najstaršej zachovanej synagógy i dnes stoja ďalšie budovy slúžiace náboženskému životu Židov. Ide o kancelárie židovskej náboženskej obce, rabinát, kóšer reštauráciu, modlitebňu, ale i bývalé mikve a kóšer jatky.
RITUÁLNE KÚPELE
Mikve (v preklade: nádrž /studňa) je rituálny kúpeľ, v ktorom ide o duchovnú očistu (nie telesnú). Pritom sa využíva prírodná, číra spodná alebo dažďová voda alebo voda z prameňa. Pred vstupom do mikve je povinné sa dôkladne očistiť, aby sa voda dostala na každé miesto na tele.
Mikve navštevujú muži i ženy. Muži každý piatok pred začiatkom sabatu.
Ženy sa rituálne očistia prvýkrát pred sobášom a potom každý mesiac po skončení menštruácie. Až po tomto kúpeli je žena pre svojho muža opäť pohlavne prístupná (až do začiatku nasledujúcej menštruácie).
NAJSTARŠIE NA SLOVENSKU
V Košiciach zriadila mikve ortodoxná židovská obec v 19. storočí. V jednoposchodovej budove na Krmanovej ulici č. 6 je na poschodí byt rabína a o tri podlažia nižšie je rituálny kúpeľ.
Vstup je zabezpečený veľkým schodiskom s krásne kovaným zábradlím zostupujúcim až do vody.
Priestor je rozdelený na dva bazéniky. Ten napravo je pre ľudí, ľavý slúži na kóšerovanie riadov. Ak by sa tie náhodou rozbili, ľudia sa neporania.
Interiér mikve robia krajšími aj keramická dlažba, majolikové obklady a pôvodná liatinová pec na ohrievanie vzduchu nad hladinou, keďže voda sa priamo ohrievať nesmie. Košické mikve je pravdepodobne najstaršie na Slovensku.
PRÍSNE PRAVIDLÁ
Na Krmanovej ulici č. 4 sa voľakedy spracovávala hydina, kozľacina, hovädzina a bravčovina v súlade s kóšer pravidlami. Podľa nich na spôsob kóšer smie zabíjať len židovský mäsiar (šojchet). Môže používať len vopred skontrolovaný, ostrý a nenaštrbený nôž (chalaf). Pretože musí zviera usmrtiť jedným rezom.
Skôr, ako možno zviera uznať za kóšer, musí sa skontrolovať rez, vnútorné orgány aj nôž.
Pred aj po zabití zvieraťa sa pritom vyslovuje špeciálne požehnanie (bracha). Kóšer mäso sa následne predávalo v kóšer mäsiarstve, v časti budovy, kde je dnes modlitebňa. Je to zachytené aj v knihe Andrey Coddington Židovská krv, ktorej úryvok je prebratý do Košickej čítanky.
Z MASIARSTVA MODLITEBŇA
V roku 1900 postavili aj menšiu budovu, ktorá dodnes slúži obci ako synagóga, modlitebňa i študovňa zároveň. Vysvätili ju v roku 1904 a opätovne v roku 1993.
Uličná časť objektu pôvodne slúžila na bývanie a ďalšia časť bola vyčlenená na predajňu kóšer mäsa. V modlitebni sa i dnes konávajú bohoslužby, najmä v piatky po zotmení a v soboty predpoludním. Podmienkou je, aby sa zišlo najmenej 10 mužov (tzv. minjan).
Ženy sedávajú v zadnej časti modlitebne za symbolickým, prehľadným závesom, muži zasa v prednej.
Foto: Ivan Fleischer