Židovské Košice (VI. časť): Getá a deportácie
Seriál Milana Kolcuna, v ktorom sme sa počas piatich piatkov venovali židovskej komunite v Košiciach, sa dnes končí. Jeho záverečným pokračovaním je najtragickejšia kapitola v dejinách – holocaust.
Košice boli počas druhej svetovej vojny súčasťou Maďarska, vďaka čomu aj košickí Židia si požili dlhšie, ba zdalo sa, že už to tak vydrží aj do konca vojny. Maďarsko na rozdiel od Slovenského štátu, ktorý väčšinou vykonal deportácie Židov už v roku 1942, ich odkladalo.
KONCENTRÁCIA
V marci pred 71 rokmi Košice obsadili nemecké vojská, rovnako ako celé Maďarsko. S tým prišli aj kruté protižidovské zákony.
V apríli 1944 maďarská administratíva začala sústreďovať košických Židov do niekoľkých štvrtí. Išlo o ulice, kde mnohí Židia predtým bývali. Ich nežidovských susedov odsťahovali a oni museli do svojich domovov prijať ďalších ľudí.
V getách platil zákaz vychádzania medzi šiestou hodinou večer a šiestou ráno. Okná sa nesmeli otvárať smerom do ulice.
Getá boli uzavreté, strážené ozbrojencami a podľa svedectiev aj obohnané plotom.
Takýchto štvrtí bolo v Košiciach pôvodne šesť, napr. na ulici Slovenskej jednoty (vtedajšia Zrínyi utca) či Rosnej ulici (vtedajšia János Andor utca).
TEHELŇA
Po zriadení zberného tábora v košickej tehelni sapočet get zredukoval na tri miesta. V budove na Floriánskej ulici sústredili Židov zo zmiešaných manželstiev. V bývalom nápravnom ústave mladistvých (dnešný areál Univerzity veterinárneho lekárstva a farmácie) boli významnejší Židia. Najväčšie geto bolo v okolí dnešnej Partizánskej ulice (medzi Južnou triedou, Jantárovou a Palackého ulicou).
Keďže sa očakával veľký počet Židov sústredených do Košíc aj z vidieka, v apríli 1944 zriadili popri týchto štvrtiach aj doplnkový zberný tábor v košickej tehelni, ktorá stála v okolí dnešnej Moldavskej cesty č. 21. Pred prvými deportáciami tam sústredili okolo 12 000 ľudí.
Rodiny s deťmi prežívali v šopách na sušenie tehál pred pálením. Trpeli nedostatkom jedla, vody, záchodov a brutalitou strážneho personálu pod vedením príslušníkov SS. Niektorí si v zúfalstve siahli na život.
Tábor viedli policajní dôstojníci Tibor Szoó a známy vojnový zločinec László Csatári, ktorý v pokoji zomrel pred dvomi rokmi v Budapešti.
NÁPIS
Istá časť Židov bola pred deportáciami sústredená aj v synagóge na Puškinovej ulici.
Svedčí o tom aj maďarský nápis na stene, ktorý objavili len pred niekoľkými rokmi počas reštaurovania: „Tu sme, nevieme, kam nás berú.“ K tomu dátum 21. 4. 1944 a podpis „Tibi“.
Dňa 16. mája 1944 odišiel z Košíc prvý transport s dvoma vlakmi (3055 a 3692 osôb), nasledujúci deň ďalší (3352), 24. mája tretí (3172) a posledný 3. júna (2499).
Košická železničná stanica bola nielen nástupiskom, ale aj prekladiskom ďalších 137 transportov z rôznych častí Maďarska.
PREKLADISKO
V Košiciach ich prepočítali, vyradili mŕtvych a poslali smerom Prešov a Osvienčim. Celkovo cez Košice prešlo do tábora smrti viac ako 401-tisíc Židov.
Medzi deportovanými bol aj svetoznámy spisovateľ Elie Wiesel (1928), rodák z územia dnešného Rumunska, ktorý prežil koncentrák, odsťahoval sa do USA a v roku 1986 dostal Nobelovu cenu mieru za ochranu ľudských práv.
Svoju cestu cez Košice opisuje v knihe Noc košická rodáčka Kateřina Poššová. Spomienky na láger aj na predošlý život v Jakabovom paláci zasa zhrnula do memoárov Jsem, protože musím. Úryvky z nich som zaradil aj do knihy Košická čítanka.
Foto: TASR
