Zo Župného paláca Dom Košického vládneho programu

V rámci projektu Premeny Košíc dnes zalistujeme v histórii dvoch významných stavieb v samotnom srdci mesta – niekdajšieho barokovo-klasicistického Župného paláca, v ktorom dnes sídli Východoslovenská galéria, a susediacej funkcionalistickej budovy, ktorú na mieste stredovekého domu nechal postaviť vychýrený výrobca obuvi Tomáš Baťa. Obidva objekty, ktoré tvoria súčasť najväčšej mestskej pamiatkovej rezervácie na Slovensku, prežili zaujímavý príbeh…

Ako každý štvrtok, aj dnes vám ponúkame časom zožltnuté zábery, ktoré poukazujú na slávne dejiny nášho mesta, dokumentujú jeho vyspelú kultúrnu i technickú úroveň, vypovedajú o spôsobe života jeho obyvateľov. Dlhodobý seriál ponúka milovníkom histórie množstvo zaujímavých, overených faktov, ktoré korigujú tradované, často neúplné, nepresné, protichodné, ba dokonca nepravdivé informácie. Navyše, rovnaké budovy, ulice, parky si môžete porovnať s ich súčasným stavom.

Projekt Premeny Košíc vznikol vďaka ústretovosti a pochopeniu Jána Gašpara, vášnivého zberateľa pohľadníc, znalca histórie nášho mesta, riaditeľa Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, autora nesmierne cennej publikácie Košice – pohľady do histórie mesta (vydal Region Poprad, spol. s. r. o. v roku 2011), z ktorej sme s jeho súhlasom čerpali. Veríme, že seriál vám pomôže zorientovať sa v spletitých dejinách Košíc a prispeje šíreniu lokálpatriotizmu, ktorý je jednou z charakteristík nás, Košičanov.

Jeden z najhonosnejších palácov (dnes Hlavná č. 27) v našom meste postavili v roku 1779 pre potreby Úradu Abovskej župy. Županom bol v tom čase generál a básnik, barón Vavrinec Orczy. Stavbu projektoval architekt Cisárskej komory v Prešporku Ján Langer.  

Reprezentatívnu zasadaciu sálu zdobili portréty župana Orczyho, jeho nasledovníkov a ďalších významných osobností maďarských politických a kultúrnych dejín. V roku 1942 v nej umiestnili aj portrét regenta Maďarského kráľovstva, ktorý po Viedenskej arbitráži vstúpil 10. novembra 1938 do Košíc na bielom koni, Miklósa Horthyho.

Od apríla 1945 mala v paláci sídlo prvá povojnová vláda Československa, ktorá tu 5. apríla 1945 vyhlásila svoj program, známy ako Košický vládny program. Podľa tohto aktu palác niesol až do Novembra 1989 názov – Dom Košického vládneho programu. Od začiatku 90. rokov 19. storočia boli po oboch stranách vchodu obchodné priestory. Vpravo mal v tom čase obchod výšivkár a modrotlačiar Jozef Geiger, vľavo bola predajňa pánskych odevov rodiny Feldmannovcov. V 50. rokoch minulého storočia obchody zrušili a výklady nahradili oknami. Na pohľadnici z roku 1911 vidno v parčíku pred budovou vedľa Michalskej kaplnky súsošie na pamiatku domobrancov. Od roku 1991 bolo v objekte riaditeľstvo Východoslovenského múzea a expozícia revolučného a robotníckeho hnutia na východnom Slovensku. Po Nežnej revolúcii ju v roku 1990 zrušili a o rok neskôr sa stala sídlom Východoslovenskej galérie a na istý čas aj Občianskeho fóra a Verejnosti proti násiliu.

Vedľa Župného paláca (na historickej pohľadnici vľavo) stál ešte v roku 1911 stredoveký meštiansky dom. Začiatkom decembra 1805 v ňom strávila desať dní 14-ročná dcéra rakúskeho cisára Mária Lujza. Spolu so súrodencami sa v Košiciach ukrývala pred vojskami cisára Napoleona I. Paradoxne, o päť rokov neskôr sa stala jeho manželkou…

Posledným majiteľom budovy bol kožušník Andrej Bugárszky. V roku 1930 ho predal obuvníckej firme Baťa zo Zlína, ktorá tu mala svoju predajňu už predtým.  

Veľkovýrobca obuvi dom nechal zbúrať a na jeho mieste postavil veľkopredajňu obuvi.  Podnikateľské aktivity Tomáša Baťu kulminovali na prelome 20. a 30. rokov minulého storočia. V tom čase jeho firma zamestnávala viac ako 20-tisíc ľudí, ktorí denne vyrobili až 200-tisíc párov obuvi. V snahe udržať čo najnižšiu cenu svojich výrobkov v rámci firemnej filozofie „náš zákazník, náš pán“ zabezpečoval ich predaj vo vlastných predajniach a obchodných domoch, tzv. domoch služieb.

Baťov Dom služieb (dnes Hlavná č. 29) vyrástol v priebehu roku 1931. Strohá funkcionalistická architektúra s veľkými presklenými plochami na fasáde s charakteristickou jednoduchosťou a účelnosťou priniesla do centra mesta architektonickú revolúciu.  Po zoštátnení v roku 1945 budovu vlastnil národný podnik Obuva. Koncom roka 2008 ukončili rozsiahlu rekonštrukciu objektu, starí Košičania ho však dodnes volajú U starého Baťu… 

(RED)
Foto: archív jg, Veronika Janušková