Igor Timko: Záleží nám aj na tom, na čom iným nie

V relácii Nečakaný hosť televízie KOŠICE:DNES sa snažíme respondentov prekvapiť v ich prirodzenom prostredí. Speváka skupiny No name Igora Timka sme odchytili počas hudobnej skúšky pred koncertom.

Na televíznej obrazovke sa objavil už ako 9-ročný v programe Zlatá brána. V roku 1996 založil skupinu No Name a do dnešného dňa spoločne koncertujú. Známy je nielen na slovenskej hudobnej scéne, ale aj u našich bratov v Čechách. 

Prečo by veľký lokálpatriot nevymenil Košice za Prahu?  
Košice sú mesto, ktoré má všetko, čo človek potrebuje, aby tu plnohodnotne žil a fungoval. Nemá zmysel meniť Prahu za Košice. Ideálne je žiť v Košiciach a pôsobiť tu aj v Prahe. To sa nám podarilo, takže som spokojný. 

Kto je pre teba najväčšou oporou?
Z mužsko-žensko-manželského pohľadu manželka, moje decká Jakub a Ivanka, spomedzi kolegov sú to bratia, potom Zoli a Vilo, ľudia zo školy v Banskej Bystrici, kolegovia z konzervatória a predovšetkým jeho vedenie, ktoré mi vychádza v ústrety a pomáha mi skĺbiť pedagogickú činnosť s  normálnym životom. 

Za čo si vo svojom živote najviac vďačný?
Za to, že môžem len tak kráčať, žiť život bez obmedzení. To je ten najväčší dar, všetko ostatné je sekundárne, terciárne.

Tvoje životné motto?
„Ži a nechaj žiť.“ V partnerských záležitostiach sa držím hesla „Pripúšťam, že sa mýlim“, v kapele funguje nepísané „Záleží nám aj na tom, na čom iným nie.“ Kým tieto kréda budeme dodržiavať, tak nám to všetkým spolu bude fungovať. 

Kto je tvojím životným alebo hudobným vzorom?
Spolu s bratmi sme ich mali mnoho, boli to kapely, ktoré fungovali, keď sme boli malí – Elán, Queen, Sting, Alanis Morissett, Lucie – to všetko sú dnes naši kolegovia, a je to strašne sexy pocit, že niekoho, koho ste mali v detskej izbe na plagáte, môžete pokojne osloviť: „Ahoj Vašo, ahoj Jožo, čaute chlapci.“ Je super, že sa nám podarilo dostať sa z detskej izby do „áčkovej“ brandže. 

Máte skladbu, ktorá je z vášho pohľadu tak obohraná, že ju už nemáte chuť hrať?
Nie, nie, to je taký hlúpy pohľad na vec, ktorý vznikol zrejme preto, že si niektorí interpreti hovoria „Ježiš, zase musím hrať ten megahit.“ Keby sa vrátili do čias, keď ten megahit nemali, dali by všetko za to, aby ho mali. My si to uvedomujeme, a preto budeme aj naďalej hrať naše hity, lebo vďaka nim sme získali fanúšikov, ktorí chodia na naše koncerty a chcú počuť aj tieto piesne. Frank Sinatra mohol spievať My Way 1 500-krát a ja verím, že aj No name môžu úplne v pohode spievať napríklad Ty a tvoja sestra do konca života. 

Všetko, čo robíš, považuješ skôr za prácu alebo za hobby?
Edison tvrdil, že ani jeden deň v živote nepracoval, stále to bola zábava. V tomto s ním súhlasíme.

Dávate si ešte nejaké ciele?
Momentálny náš cieľ je motivovať iných. Prednedávnom s nami vystúpili dvaja hendikepovaní mladí ľudia, pre ktorých to veľa znamenalo. A rovnako tak aj pre nás. Chceme byť pre mladých vzorom, chceme, aby vedeli, že úspech sa dá dosiahnuť aj bez uplácania či kradnutia.

Ako by si v skratke opísal skupinu No name?
Perfektná kapela. (smiech) 

Foto: veja