Košické graffiti – Čo je umenie ulice?

Keď prachatí podnikatelia začali zviditeľňovať svoje firmy na bilbordoch, verejnosť to prijala, akože pohoda, veď aj o tom je nastávajúci kapitalizmus. A tak už vyše 20 rokov máme aj v našom meste otextované ulice, do očí bijúce reklamy, ktoré ktovie koľko dopravných kolízií už spôsobili.

PREMIÉRA

Ale aj tento reklamný vizuálny smog našiel svoju odozvu v ľahšom a nízkorozpočtovom vyhotovení.

A tak ani bežný človek to nevzdal a rozhodol sa veľkoplošne zviditeľniť seba samého za menej peňazí. Zbehol do obchodu s farebnými sprejmi, neinštaloval žiadnu stenu, ale nejakú, čo bola trápne jednofarebná, si na svoj účel privlastnil. Tak vzniklo aj v Košiciach prvé graffiti.

Niektorými nápismi si sprejeri iba šíria svoje meno, či vlastne podpis – odborne zvaný – tag. Veru, tag. Čím viackrát sa podpíšu, tým lepšie majú svoj rajón označkovaný.

Špeciálnu pozornosť si akože zasluhujú tí, čo sa podpísali čo najvyššie a čo najväčším písmom, tak, že to vidno aj zďaleka.

TAG

Niektoré tagy akurát tak zašpinia stenu, pri iných žasneme, ako to je originálne napísané, aké majú písmená tvary, ktoré sa veru v žiadnom z typov písma v počítači nevyskytujú.

Osobitne pritiahnu naše oči pestrofarebné graffiti, najmä v podchodoch na Sídlisku KVP, blízko Klimkovičovej ulice, pod mostom VSS, pri internátoch na Medickej ulici alebo na Ťahanovciach na Aténskej ulici. Zvláštnou kapitolou a typicky košickým fenoménom sú svojrázne výroky košického sprejera, či vlastne cudzím slovom writera, ktorý sa podpisuje menom Santiago alebo namiesto podpisu nakreslí parníček, loďku, lebo (prepytujem) výkal.

VÝKVETY

Niektoré z jeho výkvetov sú nezabudnuteľné. Dovolím si ich až citovať.

Na stene kasární na Hviezdoslavovej bol od istého mája výrok, ktorý je už však zatretý:  „Z mesiaca lásky máme mesiac alergií.“ Azda v júni pribudol ďalší: „Máme tu jún! Mesiac prasknutých strún?“

Ďalší bonmot je na Národnej triede na sídlisku Mier: „Neexistuje nikde inde len tu a v slovníku: Mier.“

Niekedy sa Santiago obracia priamo na niektoré skupiny obyvateľstva, citujem: „Čo, vy, revízori bez cestovných lístkov?“ Prípadne iný citát: „Tak, čo bezdomovci bez beznádeje?“ Na Zvonárskej ulici je zasa hláška: „Chcel som sa prejsť a počúvať tú hudbu vo mne…, ale všade púšťali Jemné melódie.“

UMENIE ULICE

Kto je otvorený aj takejto nekonvenčnej komunikácii na uliciach, isto si všimne aj takéto popísané steny a pomyslí na autora či na seba v podobnej situácii.

Napríklad toto je ďalšie Santiagovo poetické vyznenie. Citujem zo steny na bývalých kasárňach v parku na Moyzesovej ulici, neďaleko hlavnej pošty: „Vaše písmená ostávajú prilepené na stenách! Tie moje tancujú, tak jak všetky hviezdy v jej vesmíre spievajú.“

A potom, keď vás stena osloví, začnete hľadať ten istý typ písma, všímate si mesto viac a hádam ho aj máte radi. A zároveň spoznávate umenie ulice – street art, ktorý či chcete alebo nie, robí z mesta viac mesto.

TALKSHOW

Viem, že viacerí  z vás jeho hlášky ovládajú spamäti. A tak som bol naňho zvedavý aj ja. Chcel sa s ním zoznámiť a pozvať ho do svojej talkshow.

A podarilo sa. Pred troma rokmi sa mi naskytla príležitosť nájsť ho, keďže bol avizovaným účastníkom festivalu Street art communication 2012. Stačilo mi na sídlisku Terasa nájsť výmenník na Čapajevovej ulici, kde som ho chytil „pri čine“.

Odvtedy je tento výmenník po Santiagovom legálnom pomaľovaní jednoznačne farebnejší, príťažlivejší i veselší.

Foto: Jozef Jarošík