Košické parky zdobia sochy, ktoré treba poznať

Pripomínajú osobnosť alebo udalosť, sú obrazmi reálnych vecí alebo len symbolmi, abstraktnými tvarmi, ktoré nás nútia premýšľať nad ich významom. Dotvárajú estetiku priestoru a ten dáva vyniknúť ich kráse. 

V  čase socializmu a  mohutnej výstavby Košíc platilo, že investor musel dať dve percentá z celkovej investície na umenie. Sôch na uliciach, námestiach a v parkoch sú stovky. Vyzdvihnúť len pár je takmer nemožné. Sú však také, ktoré by mal poznať každý Košičan.

1. Erb

Už v 14. storočí udelil Ľudovít I. Veľký Košiciam prvú erbovú listinu. Pri jeho návrhu vychádzal zo svojho vlastného erbu (rod Anjou) a mierne ho upravil. Trojhranný gotický štít zdobený modrým podkladom s tromi zlatými ľaliami, pod ním sa striedajú červeno-strieborné pruhy. Týmto činom však porušil isté pravidlá heraldiky. Súčasťou erbu sú totiž nielen štít, ale aj prilba, klenot a prikrývadlá, ktoré však nosili len rytieri – bojovníci. Práve oni používali erby, ktoré si neskôr maľovali na štíty a slúžili na rozoznanie jednotlivých rodov vo vojnách.

Celkovo boli Košiciam udelené štyri erbové listiny. Druhú vydal v roku 1423 Žigmund Luxemburský a v podstate bola len prepisom a  potvrdením prvej. Erb bol obohatený len o anjela oblečeného do červeného rúcha. Tretiu vydal kráľ Ladislav V. Na erb pribudla zlatá koruna. Štvrtú erbovú listinu vydal v roku 1502 kráľ Vladislav II. Jagelovský. Erb bol výrazne obohatený a skompletizovaný do podoby, v akej ho poznáme aj dnes. 

Ak by sa naň chcel niekto pozrieť bližšie, jeho podoba je stvárnená na Hlavnej ulici pri Dolnej bráne. „Na mieste, kde kedysi stál Gottwald, Štefánik či pomník s maďarským štátnym znakom, tak konečne stojí monument, ktorý nie je poplatný politike, ale histórii,“ vysvetľuje sprievodca Milan Kolcun. Bronzovú plastiku vytvoril akademický sochár Arpád Račko v roku 2002 pri príležitosti 500. výročia skompletizovania erbu. Hoci sa narodil v Maďarsku, študoval v Košiciach a neskôr v Prahe. Po skončení štúdií sa vrátil do Košíc, kde vytvoril mnohé ďalšie diela, napríklad sochu maratónca na Námestí Maratónu mieru.  

2. Češúca sa  

Ján Mathé sa narodil v Košicach v  roku 1922. Jeho sochy zdobia košické sídliská od Mieru (Odpočívajúca rodina na Námestí J. Mathého), skulptúra s názvom Češúca sa v parku pred Poliklinikou Sever, cez Terasu (Stojaca rodina), až po Jazero (Plod života, ktorý dnes zdobí Kasárne/Kulturpark). Vybrať čo len jedinú z množstva diel tohto výnimočného výtvarníka je takmer nemožné. Priznám sa, chodila som okolo nich nevedomky a nevšímavo. Do chvíle, keď som spoznala výtvarníkovu manželku, pani Evu Mathéovú. Nesmierne vľúdne ma prijala vo svojom dome a ateliéri nebohého sochára a s nadšením ukazovala a vysvetľovala ako, kedy a prečo vznikli jednotlivé sochy.

„My sme kedysi mali len taký malý ateliér, kde sme aj bývali a nebola tam kúpeľňa. Ja som mala vtedy dlhé vlasy a keď som si ich chcela umyť, tak som to robila len v umývadle. Manžel sa na mňa díval, ako nad ním stojím, skláňam sa, a tak vznikla táto socha,“ usmieva sa pri spomienke na zrod sochy Češúca sa.

3. Plod života

Zdravas Mária, milosti plná, pán s tebou, požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod života tvojho… Predpokladám, že tieto slová napadnú každému, koho rodičia, tak ako mňa, naučili v detstve modliť sa k Matke Božej. Socha Plod života je všeobecne považovaná za vrchol Mathého tvorby.

Vajíčko uhniezdené v ženskej maternici. Dieťa v  lone matky. Klíčiaci život. Mathého socha je jeho oslavou.  

Písať o  tom, čím bol Mathé známy či aká je jeho tvorba, prináleží odborníkom. Ja by som len kopírovala ich slová o tom, že Mathé sa odmietal podrobiť diktatúre socialistického režimu, že žil podľa princípov morálky, humanizmu a viery, že bol pacifista a hľadač dobra. To všetko nájdete najmä v jeho sochách. 

4. Dialóg s Máraim

Azda najpopulárnejšou knihou Sándora Máraiho medzi Košičanmi by mohla byť Spoveď mešťana. Živo popisuje nielen život meštianskej triedy, ale najmä Košice. Také, aké si ich svetoznámy spisovateľ pamätal zo začiatkov 20. storočia.

Sándor Márai sa narodil v Košiciach v  roku 1900 ako Sándor Grosschmid. Už osemnásťročný pracoval ako redaktor pre Budapeštianske noviny. Veľa cestoval, po Švajčiarsku a Taliansku, no nakoniec sa usadil v USA. Hoci Máraiho diela pozná celý svet, na Slovensku sa dostávajú do povedomia len v posledných rokoch. Medzi najznámejšie patria, okrem spomínanej Spovede mešťana, aj Sviece dohorievajú či Kniha byliniek.  

Máraiho podobu vytvoril v roku 2004 akademický sochár Peter Gáspár. Myšlienku inicioval bývalý generálny konzul Maďarska György Varga a realizoval ju Maďarský spoločenský dom (zanikol v r. 2008), ktorý na to, aby ju mohol vytvoriť, vyhlásil verejnú zbierku. Celkovo sa im podarilo vyzbierať takmer milión korún. Máraiho sochu nájdete na rohu Mäsiarskej a  Zbrojničnej ulice, v malom parku na námestíčku, ktoré nesie jeho meno, len pár metrov od domu, v ktorom žil a miest, kde prežil svoje detstvo a ranú mladosť. Názov sochy je Dialóg. Tvoria ju totiž dve kreslá. Na jednom sedí skvelý Sándor Márai, druhé oproti je prázdne. Ktokoľvek si môže prisadnúť a môže si chvíľu so skvelým literátom zapolemizovať, vysloviť názor i kritiku na témy z vlastného aj spoločenského života. 

5. Radosť – socha pre Košice

Sochár, maliar, básnik a teoretik Gyula Kosice, vlastným menom Ferdinand Fallik sa narodil v Košiciach, ale ako štvorročný emigroval s rodičmi do Argentíny. Na svoje rodné mesto však nezabudol a zvolil si ho už na začiatku kariéry ako pseudonym. V roku 2010 mu mesto Košice udelilo titul čestného občana za významný podiel v rozvoji kultúry a propagáciu rodného mesta vo svete. Do povedomia širšej verejnosti v rodnom meste sa dostal až v roku 2013 v rámci príprav projektu Európske hlavné mesto kultúry. Gyula Kosice sa stal sa jednou zo štyroch kľúčových osobností, ktoré predstavovali Košice ako európsku kultúrnu metropolu. V  tom istom roku daroval Košiciam sochu s názvom Radosť – socha pre Košice. Dielo stojí pred Kunsthalle (bývalou krytou plavárňou) v Mestskom parku. 

Foto: Veronika Janušková