Košické telefónne búdky

Deti už teraz nevedia, čo je napríklad indigo, nepoznajú pojem pracovná sobota alebo „štikátka“ (pre neznalých – dierkovače na cestovné lístky v autobusoch a električkách). Keby mali na starom telefóne vytáčať číslo, zasekol by sa im tam prst alebo by sa zamotali do šnúry. A predpovedám, že onedlho už nebudú vedieť ani to, čo je telefónna búdka.

Neviem, kedy dali do prevádzky prvý verejný telefón v Košiciach, no v Londýne to bolo v roku 1920.

Skvelý vynález

Tak či onak, všetci, ktorí máme vek 30+, sme v telefónnych búdkach kadečo pozažívali. Dohovárali sme si tam rande, keď sa dalo volať za korunu, nekonečne dlho sme tam prestáli aj hodiny, kým nás ďalší ľudia v rade zúrivými pohľadmi nevyhadzovali, no my sme drzo vydržali ďalších desať minút tváriť sa, že ich cez sklo nevidíme.

Vo verejnej telefónnej hovorni sa dalo vyznať lásku, rozísť sa s niekým po telefóne (neriskujúc facku), dozvedieť sa novinky – to všetko len na tomto výnimočnom mieste.

Je určite chybou likvidovať aj posledné telefónne búdky v meste. Jasné, že ich nemusí byť po Košiciach 317 ako v čase nemobilnej prehistórie. Pretože, ako povedal kunsthistorik Gabriel Kládek, žijeme v dobe, keď už aj psi majú mobily…

Napriek tomu počas rekonštrukcie Hlavnej ulice v roku 1997 nechalo mesto vytvoriť nové telefónne búdky, ktoré dizajnom ladia s farbami i historickosťou Hlavnej ulice a s jej ďalším mobiliárom.

Zachovajme pamiatku

Treba uznať, že telefónna búdka nie je len na telefonovanie. Bez nej by sa napríklad ťažko zrodil Matrix. Dá sa v nej ukryť pred dažďom, ba neobézne osoby sa do nej vojdú aj dve naraz. Možno v nich dokonca hrať divadlo, ako sme videli v roku Európskeho hlavného mesta kultúry (máj 2013) počas festivalu Use the city v podaní alternatívneho divadla Na peróne.

A to bola asi aj košická rozlúčka s búdkami. Tržby za hovory boli totiž oveľa nižšie ako náklady na údržbu. A tak zvolám spolu s tvorcami jedného slovenského muzikálu: „Neberte nám (princeznú) telefónne búdky!“ A keď už, aspoň jednu nechajte ako pamätník či pamätníčku na všetky ostatné.

Som zvedavý, či sa dovolám aj vypočutia. No isto viem, že z verejného telefónu už asi ťažko.

Neviem, ako inde, ale v Nórsku verejné telefóny chráni vláda. Sto ich musí ostať funkčných. Aj občas vybitý mobil či výpadky mobilnej siete dávajú Nórom za pravdu.

Preto navrhujem, nech ostane na košickej Hlavnej ulici funkčná aspoň jedna búdka. Napríklad tá oproti Slovenskému technickému múzeu. Bude 3D pozvánkou do unikátneho múzea, jediného na Slovensku, ktoré má svoje sídlo hneď cez ulicu. A viem si aj predstaviť, ako bude generácia skôr narodených frajeriť pred deťmi na prechádzkach.

Z hustej pavučiny ostalo torzo 

S likvidáciou telefónnych automatov začal Slovak Telekom od roku 2000. Povinnosť prevádzkovať verejné automaty bola zrušená rozhodnutím Telekomunikačného úradu v auguste 2012. V tom istom roku bolo na Slovensku v prevádzke 3129 telefónnych automatov. Po redukcii ich do konca roka 2013 zostali približne dve stovky.

Foto: Veronika Janušková