Košické zvony a ich najväčší reprezentant

Teraz je už všetko na webe. Toľko informácií, až sa z toho zbláznime, ak si nedáme pozor. (A možno aj tak.) No len nedávno nám ich najrýchlejšie sprostredkovala televízia, pred ňou mal svoju zlatú éru rozhlas, ešte skôr noviny a kdesi na začiatku odovzdávania informácií sú telefón a telegraf. Len aby nejakú informáciu mali aj inde a podľa nej sa zariadili. Médiá však existovali už aj vtedy, keď ich tak ešte nikto nevolal. O nich sú dnešné potulky s Milanom Kolcunom.

ZVON AKO MÉDIUM

Okrem klebetníc boli najrozšírenejšími šíriteľmi správ zvony. Niektoré to sami nápisom na sebe o sebe tvrdili: „Pravého Boha chválim, ľud zvolávam, kňazstvo zhromažďujem, mŕtvych oplakávam, mor zaháňam, sviatky ozdobujem, môj hlas je postrachom všetkých zlých démonov.“

ZVOLÁVALI ĽUDÍ, OPLAKÁVALI MŔTVYCH, OZDOBOVALI SVIATKY

Inak sa zvonilo, keď sa niekto narodil, iný zvon bol umieráčik, zvonievalo sa, keď do mesta prichádzala vzácna návšteva, aj keď bol za hradbami nepriateľ. A v Košiciach sa zvonievalo ešte aj 25. júla, keď sa končil niekoľkomesačný vínny monopol a mohlo sa už začať predávať aj iné víno než košické… Zvony sa rozhojdávali aj pred búrkou, na čo doplatilo pár zvonárov, ktorí sa v danej chvíli stali bleskozvodmi. Zvonenie dokonca aj plašilo potkany, ktoré by inak svojvoľne roznášali po meste mor. Aj teraz podľa niektorých rezonancia zvonov hubí rakovinotvorné zárodky…

ZVONOLEJÁRI

Aby bolo na čom zvoniť, za to môžu zvonolejári. Každý štvrtý zo všetkých vyše 400 zaznamenaných na území Slovenska sa v Košiciach aspoň zdržal. Napriek tomu najstaršie odliate veci, o ktorých v meste vieme, nie sú z Košíc. Krstiteľnica v Dóme, o ktorej si niektorí myslia, že je až z 13. storočia, pochádza asi zo Spiša. Len 20 km od Košíc máme aj druhý najstarší datovaný zvon na Slovensku (1375) priamo od majstra Konráda zo Spišskej Novej Vsi, nášho najslávnejšieho zvonolejára. V obci Kysak býval pred kostolom, no keďže zapadá do marketingovej stratégie zberných surovín, radšej ho dali dnu. Len v r. 2006 objavili v Bojnej pri Topoľčanoch najstarší zvon na území Slovenska (až z 9. storočia), ktorý patrí zároveň k jedným z najstarších zachovaných liatych zvonov na území Európy vôbec.

CÁR A URBAN

V Košiciach bol odliaty a odvtedy tu stále je aj najväčší košický zvon – Urban. V Rusku by sa mu aj zasmiali, lebo v Moskve majú 40-krát taký ťažký. Car Kolokol (Zvon Cár) má 201 924 kg a priemer 660 cm (a nie iba 192 cm ako náš Urban). Tento najväčší zvon planéty odliali v r. 1734, pričom onedlho po vytiahnutí z odlievacej jamy im tam spadol naspäť. Boli z toho frustrovaní vyše sto rokov (do r. 1836), potom ho znova vytiahli a odvtedy postáva v Kremli. Cár zvon však na rozdiel od Urbana nikdy nezaznel. Aj preto, že im z neho (pri prvom vyťahovaní) odpadol drobný (11 tonový) úlomok. Náš celý zvon Urban má polovičnú hmotnosť tohto úlomku (vyše 5 ton) a postáva si pred svojou bývalou zvonicou – Urbanovou vežou.

ODKAZ

Urbanov osud súvisí s požiarmi. Odliali ho v roku 1557, lebo rok predtým vyhorela väčšina Košíc, čo zvony znášali tak, že sa roztavili. Tak čo už z nich, akurát tak materiál použiť na ďalšie, nech reinkarnujú. Podujal sa na to zbrojmajster, ktorý sem prišiel z Olomouca – František Illenfeld. Doklad o tom má zvon Urban uvedený na sebe samom: „Odlial ma František Illenfeld z Olomouca v Košiciach 1557.“

ROZSIAHLY POŽIAR MESTA V ROKU 1556 ROZTAVIL ZVONY

Len pohľadom zhora vidno vodorovne napísané aj mená jeho pomocníkov: Andreas Illenfeld – brat? A Peter Illenfeld – syn. A ešte aj nejaký učeň – Sebastianus (Sebastián) a Christoforus (Krištof) „Lehrkecht“. Horný pás tvoria sirény – démonické bytosti zo starovekých bájí, ktoré ako duše zomrelých lákali k sebe na breh živých lodníkov svojím spevom. Až Odyseus im odolal tak, že si nechal zapchať uši a pre istotu sa dal ešte aj priviazať k stožiaru lode. Sirény takú hanbu neprežili a poskákali do vody, lebo tým, že preplával okolo nich len tak, zrušil ich kúzlo (aj ženy sú vzťahovačné). Sirény, ako symbol búrok a víchric, na zvone vyjadrujú prianie ochrany mesta pred nimi. Pod nimi je nápis, že byť slávny je na figu. „Každé telo je tráva a celá jeho sláva je ako poľný kvet. Ľud je naozaj ako tráva. Vyschla tráva a kvety opadali. Slovo nášho Boha však ostane naveky. Izaiáš 40.“

LEGENDA O URBANOVI

Ešte na nižšom páse chodia dookola vinohradníci a na chrbtoch si nosia putne s vínnou révou, lebo Košice kedysi obkolesovali vinice. Keďže ich patrón je sv. Urban, zvon sa podľa neho aj volá, aj keď pôvodne ho volali Veľký zvon. Podľa legendy však existoval zvonár Urban, a tak zvon môže byť pomenovaný aj po ňom. V podobe reliéfov na zvone vyrastajú z jeho plášťa Ukrižovaný a pod ním Panna Mária a sv. Ján. Na protiľahlej strane aj erb Košíc a erb nášho, v onom čase aktuálneho, panovníka – Ferdinanda I. Dolu ešte dopísali: „Roku Krista 1556, keď bolo vidieť dve kométy a silnelo sprisahanie niektorých odbojných magnátov proti kráľovskému majestátu, kráľovské mesto Košice ich hrozným vzdúvaním v deň nasledujúci po 13. apríli takmer celé zhorelo, spolu so svätými kostolmi a prekrásnymi budovami, aby sa aj budúce časy dozvedeli o pamiatke tohto nešťastia, slovutná rada na čele s richtárom Imrichom Patschnerom dala v roku 1557 odliať toto dielo z úlomkov zvonov

Foto: Štefan Čaplovič