Kto je vlastne Mikuláš? Skutočne nosil a nosí darčeky?

Mikuláš, Dedo Mráz, Papá Noel či Santa Claus. Každý, bez rozdielu veku, miluje starého pána s dlhou bielou bradou a červenou čapicou na hlave. Nie je totiž nič krajšie, ako obdarovať a byť obdarovaný.

Najväčšiu radosť, ktorú môžu rodičia a dospelí vôbec prežiť, je vtedy, keď vidia radosť v detských očiach a vzrušenie pri rozbaľovaní darčekov. Je to magický moment, keď aj “múdri“ uveria, že darčeky nosí Mikuláš alebo Ježiško. O tom, aký bol a či vôbec existoval zázračný dedko s dlhou bradou, porozprávala kultúrna antropologička a etnologička Katarína Nádaská.

Kto je svätý Mikuláš?

Patrí medzi veľmi obľúbených svätých. O jeho živote však veľa nevieme. Narodil sa pravdepodobne okolo roku 270 na južnom pobreží Malej Ázie v Patare. Už od mlada bol povestný svojou dobročinnosťou a súcitom k chudobným. Stal sa biskupom v Myre, preto sa aj tradične ikonograficky zobrazuje s biskupskou mirtou na hlave a biskupskou berlou v ruke. Z jeho života poznáme viaceré legendy, ktoré hovoria o jeho skutkoch viažúcich sa práve na súcit, ktorý mal s biednymi. Etnologička Katarína Nádaská spomína napríklad známy príbeh o chudobnej rodine, ktorá mala tri dcéry a tie, aby sa mohli vydať, potrebovali veno, preto im Mikuláš každý večer zanechal v okne mešec s peniazmi – tak sa stalo po tri noci – aby sa každá z troch dcér mohla slušne vydať. Ďalšie príbehy hovoria o tom, ako zachránil troch námorníkov počas búrky, ako vzkriesil troch mládencov a zachránil troch mužov neprávom odsúdených na smrť.

Svätý Mikuláš zomrel v pokročilom veku a pochovali ho v kostole v Myre, neskôr boli jeho telesné pozostatky prenesené do talianskeho prístavného mesta Bari. Tam postavili veľký chrám a do hrobky uložili jeho pozostatky. Z jeho hrobky vyteká vonná látka – myrha, preto sa stal patrónom voňavkárov. Za patróna ho majú aj námorníci, obchodníci, majitelia záložní alebo lekárnici. 

„Keďže svätý Mikuláš bol známy svojou štedrosťou, preto sa vžil aj zvyk na jeho sviatok obdarovávať najmä deti drobnými darčekmi. Zvyk chodenia s Mikulášom alebo Mikulášske obchôdzky, bol pôvodne mestským zvykom, ba dokonca v 17. storočí ich realizovala a rozvíjala najmä šľachta. Vo vidieckom prostredí sa Mikulášske obchôdzky objavujú od 19. storočia,“ vysvetľuje etnologička.

Pokračovanie článku je na ďalšej strane. 

Čert a anjel po boku Mikuláša

Práve v tomto období pribudli k Mikulášovi aj jeho dvaja pomocníci – čert a anjel. „Bývalo silne zakoreneným a krásnym zvykom, že chodil Mikuláš, čert, anjel po domoch, aby obdarili deti. Mikuláš mal biskupskú čiapku na hlave a v ruke berlu, na sebe dlhú bielu košeľu, na tvári mal dlhú bradu a fúzy urobené z vaty, papiera – tak, aby ho nebolo poznať. Čert mal kožuch prevrátený naruby, opásaný bol reťazou, ktorou štrngal, na kožuchu mohol mať aj zvončeky, tvár mal zamazanú od uhlia. Anjel mal biely odev, krídla z papiera, tvár mal zamúčenú, aby ho nebolo poznať,“ hovorí Nádaská.

Po príchode do domu sa Mikuláš pýtal, či sa deti vedia modliť, prípadne, či boli poslušné, a vyzval ich, aby mu zarecitovali básničku. Čert zase strašil najmä malé deti. Mikuláš, ktorý mal na chrbte veľkú nošu, z nej vybral drobné darčeky a obdaril nimi deti.

Zvyky a tradície v slovenských regiónoch pri slávení svätého Mikuláša

Aké boli zvyky a tradície v tento sviatok na Slovensku? Okrem klasických obyčajov, akými bolo rozdávanie darčekov, Katarína Nádaská poukazuje na jednotlivé odlišnosti v slovenských regiónoch pri slávení Mikuláša, tie sa dodržiavajú až do dnes. Na Horehroní napríklad čert s radosťou strašil slobodné dievčatá, keďže trojica Mikuláš, anjel a čert boli zvyčajne zamaskovaní mládenci, ich obchôdzky bývali žartovné, napríklad dievčatá si museli kľaknúť a modliť sa. Slobodné dievčatá zase zvykli po príchode Mikuláša do domu recitovať žartovný text:

„Mikulášku môj milý,
daj mi muža v tej chvíli,
aký bude, taký bude,
len nech navždy len môj bude.“

Okrem klasických mikulášskych obchôdzok v niektorých lokalitách Slovenska, napríklad v Potvoriciach, chodievali na Mikuláša do kúdeľnej izby štyria mládenci – jeden bol oblečený ako Mikuláš, druhý mal masku medveďa, tretí bol gazda vedúci medveďa na retiazke. Štvrtý bol maškara alebo čert. S mládencami zvykol chodiť ešte harmonikár – tieto obchôdzky mali žartovný ráz a boli určené pre slobodné dievčatá – mládenci žartovali a dievčatá im odriekali posmešné modlitbičky:

„Mikuláško maličký,
Ako blška drobučký,
Nový krpec, starý remeň,
Až na veky vekov amen.“

V Brhlovciach pri týchto mládeneckých Mikulášskych obchôdzkach mohol mládenec, pokiaľ mal v kúdeľnej izbe aj svoju milú, po Mikulášovi jej poslať drobnú sladkosť, perníkové srdiečko, stužky a podobne. Veselé mládenecké obchôdzky s Mikulášom, čertom, medveďom, gazdom poznali aj v iných lokalitách Slovenska – bola to príležitosť, ako sa mohla mládež zabaviť. V ľudovom prostredí na Mikuláša ženy v tento deň nepriadli, muži nešli do lesa a nepáralo sa. Na Spiši sa napríklad vešali do dverí stajne dve prekrížené metly, aby tam bosorky nemali prístup.

„Mikulášku, dobrý strýčku,
modlím sa ti modlitbičku,
zlož tú svoju plnú nošu,
daj nám darov svojich trochu,
či koníčka medového,
či koláča makového,
veď ty strýčku Mikuláš,
veľa dobrých darov máš.“

Rozdiel vo vnímaní Mikuláša v minulosti a dnes

„Rozdiel vo vnímaní Mikuláša v minulosti a dnes je veľký – v minulosti to boli hlavne obchôdzky s Mikulášom, na ktoré sa deti tešili – Mikuláš chodil do domácností a obdaroval drobnosťami deti – dnes sa Mikuláš vníma skôr ako anonymná postava, ktorá ich obdaruje, bez toho, aby ho videli, či sa s ním rozprávali. Mikuláš sa ikonograficky znázorňuje ako biskup – teda vo svojom biskupskom odeve – s jeho znakmi. Mikuláš chodí na sviatok svätého Mikuláša, ktorý je stanovený na 6.12. – je to vlastne oslava jeho (Mikulášových) menín,“ vysvetľuje etnologička.

Santa Claus ako marketingová postavička

Už aj na Slovensku sa udomácnil alebo premenoval Mikuláš na modernejšieho Santa Clausa. Je to však vymyslená postavička, ktorú presadila skvelým marketingom spoločnosť Coca- cola. Preto je veľký, tučný a vždy v červenom. Ale tiež symbolizuje Vianoce. „Skrátka v USA , kde boli vždy menej religiózne založení, to už v predstihu vyriešili – žiaden Ježiško, ale Santa Claus – ten bol pre Američanov všetkých farieb a rás prijateľnejší,“ opisuje kultúrne rozdiely Nádaská.

Podľa nej Američania týmto spôsobom demonštrovali liberálnejší a demokratickejší postoj k Vianociam. Nezabúda však zdôrazniť, že pre kresťanov sú Vianoce v prvom rade kresťanským sviatkom. Ako sa píše v biblii, narodenie Ježiša, je dar Boha ľudstvu – poslal na svet svojho syna – malé dieťa, ktoré sa v dospelosti nechá ukrižovať ako obeta za spásu celého ľudstva. Pre deti sú však Ježiško a Vianoce synonymom obdaruvávania sa.

Mikuláš je kresťanský sviatok, no nesie v sebe silné sociálne posolstvo – ľudia sú radi obdaruvávaní, ale aj radi obdaruvávajú – a tak môžu drobnosťami urobiť radosť svojim blížnym.

(TASR)