Mestá oživili havrany a kavky
Viacerí ľudia si mohli všimnúť, že v ich okolí sa aktuálne zvyšuje počet havranov a niekde i kaviek. Tieto operence sú navyknuté na vzájomné fungovanie aj v období hniezdenia a nerozlúčia sa niekedy ani počas migrácie.
Pravidelne sa na spoločnú cestu vydávajú na jeseň, keď ich to ťahá do teplejších oblastí s dostatkom potravy.
Pravidelný jav
Na miestach, odkiaľ pochádzajú, sa už totiž priveľmi ochladilo, resp. prirodzená potrava je pod snehom. Na jar môžeme pozorovať podobný jav, keď sa tieto zmiešané kŕdle cez naše územie vracajú severovýchodným smerom, teda tam, kde hniezdia.
„Potravou týchto druhov sú semená, orechy a iné plody poľnohospodárskych a divožijúcich rastlín. Na ich prítomnosť upozorní výrazný hlasový prejav, ktorý používajú na dorozumievanie sa medzi sebou, sú to spoločenské vtáky. Na rozdiel od spevavcov nie je potrebné prikrmovanie,“ hovorí Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku.
Hoci majú tieto vtáky veľké zobáky, nemusíte sa ich ani báť. Neublížia človeku ani domácim miláčikom. Sú krotké, zvyknuté na ľudí, keďže veľa z nich hniezdi aj v mestách. Cez Slovensko buď prelietajú, alebo tu ostanú celú zimu. Zdržiavajú sa v intraviláne, resp. v periférnych oblastiach ľudských sídiel, nocujú v skupinách, často niekoľko sto až tisíc jedincov.
„Niektoré krkavcovité vtáky, kam havrany patria, využívajú návyky človeka, aby sa jednoduchšie dostali k potrave – hádzanie orechov v škrupine z výšky, napríklad zo semaforu smerom pod kolesá áut, na električkovú trať, či pod nohy chodcov,“ vysvetľuje R. Slobodník.
Samé fámy
Havrany ľudia považujú za škodcov plodín a dokonca sa im pripisuje negatívny vplyv na drobnú poľovnú zver. Žiadna z desiatok dostupných odborných štúdií však toto tvrdenie nepreukázala, ide o smutné dedičstvo minulosti – tzv. tradíciu lovu krkavcovitých druhov. Tento pretrvávajúci negatívny postoj je pravdepodobne jednou z hlavných príčin, prečo sa celé kolónie z voľnej krajiny presúvajú do miest a obcí a prečo tiež dramaticky klesá počet havraních kolónií v našej prírode.
[ad][/ad]Tisíce v Košiciach
Havranie kolónie je možné veľmi efektívne podporiť, keď havranom ponúkneme odrezky konárov z viniča alebo ovocných stromov ako materiál na stavbu hniezd. Takto môže pomôcť každý človek. „Sme veľmi radi, že sa nám tiež podarilo presadiť úplný zákaz lovu krkavcovitých vtákov v rámci piatich Chránených vtáčích území na ploche viac ako 100 km2,“ uzatvára Slobodník a dodáva, že počas roka je ich v Košiciach 200 až 800. Počas migrácie na jeseň ich počet stúpne na niekoľko tisíc. Typickou lokalitou výskytu je Mestský park.
Vrana sivá a vrana čierna majú síce čierne krídla, ale nelesknú sa ako havrany a sú zelenkavé. Havran je síce podobne veľký, no jeho perie je modrasté. Aj zobák je spoľahlivým rozpoznávacím znamením – vrana ho má čierny, havran sivý. Vrany vydržia na zemi kratší čas, havrany zas radi behajú. Väčšina čiernych vtákov, ktoré v zime vidíme, sú havrany, hoci im ľudia hovoria vrany. Kavky patria tiež do tejto spoločnosti. Sú však príbuzné krkavca. Charakteristické sú striebristými očami, ich perie má rovnaký nádych.
Odporúčané články
Veľa ľudí je presvedčených, že atramentové tlačiarne sú oveľa vhodnejšie na príležitostnú tlač, pretože sú lacnejšie. Pravdou však je, že ak tlačíte predovšetkým textové dokumenty, nie je problém nájsť v súčasnosti kvalitné, ale hlavne lacné laserové modely. Že neviete, ktoré laserové tlačiarne stoja za to? To je v poriadku. V nasledujúcich riadkoch vám dáme niekoľko tipov.
Pripravte si tradičné slovenské jedlo, ktoré nechýba na žiadnom vianočnom stole ani v nedeľnom obedovom menu. Krok za krokom vám ukážeme, ako dosiahnuť dokonalý vyprážaný bravčový rezeň so studeným zemiakovým šalátom, ktorý chutí presne tak, ako si ho pamätáte z detstva.
Pivovarský guláš patrí medzi najobľúbenejšie jedlá, ktoré spájajú silnú chuť hovädzieho mäsa, karamelizovanej cibule a výrazného vývaru. Vďaka pivu získava jemnú horkasto-sladkú arómu a plnšiu chuť, ktorá sa počas pomalého dusenia dokonale prepojí.
