Mestský park – z mokradí a lúk ostrov oddychu

Cvičisko, venčovisko, detské ihrisko, miesto na oddych i zábavu po náročnom dni. Tým všetkým je Mestský park, ktorý čoskoro poskytne Košičanom aj ďalšie prekvapenia a zázemie v novom mestskom rezorte. Ako ale park vznikol, ako sa menil a čo všetko sa tam dialo?

Približne v 30. rokoch 18. storočia mesto Košice výrazne zmenilo tvár. Väčšinu hradieb a ostatných súvisiacich stavieb zbúrali, zasypávali priekopy a vyrovnávali valy a násypy. Košičanom sa tak otvorili nové pohľady na okolité parcely a s tým súvisiace možnosti nielen na výstavbu, ale i na spoločenské a rekreačné účely.

Dar bohatých mešťanov

Z východnej strany obtekal mesto Mlynský náhon (slepé rameno Hornádu). Medzi ním a Hornádom sa ešte v polovici 19. storočia rozprestierali mestské lúky. Podľa niektorých historikov tieto pozemky darovali mestu bohatí mešťania s podmienkou, že „budú na večné veky slúžiť obyvateľom mesta“ ako miesto na oddych, zábavu a rekreáciu.

Tieto pozemky, keďže boli z oboch strán ohraničené vodou, boli často zaplavované a pripomínali skôr mokrade. V priebehu 19. storočia ich však postupne vysušovali a upravovali do parkovej podoby.

Príchod železnice

K rozvoju a premene mokrín na verejný sad výrazne prispela aj železnica. Košice boli dôležitou križovatkou obchodných ciest, napojenie na železničnú sieť Uhorska bolo preto takmer nevyhnuté.

K rozvoju železnice prispelo aj mesto, keď mestské lúky darovalo Potiskej železnici, aby na nich vystavala koľajovú sieť a neskôr aj prvú železničnú stanicu. To výrazne urýchlilo aj premenu mestských lúk na verejný sad. Cestu, ktorá spájala lúky s mestom, predĺžili až k stanici a prerobili ju na parkovú promenádu.

Zhruba v tom období sa začal sad volať podľa maďarského politika Széchenyiho parkom. Táto promenáda slúžila ako hlavná spojnica medzi mestom a stanicou, stala sa však aj miestom na príjemné prechádzky. Koncom 60. rokov 19. storočia postavili pri nej kiosk (dobový obchod), ktorý bol neskôr renovovaný na kaviareň, reštauráciu a zábavný podnik.

Park je po rozsiahlej rekonštrukcii vyhľadávaným miestom oddychu Košičanov.

Zábava a šport

K obľúbenej spoločenskej zábave patrili aj promenádne koncerty. V roku 1886 bol v tesnej blízkosti postavený hudobný altán podľa plánov mestského staviteľa Júliusa Poschla. Jeho železnú konštrukciu vyhotovil umelecký kováč majster Kozzig.

Park však ponúkal aj priestor na športové vyžitie a v roku 1904 v ňom pribudli tenisové kurty a klzisko. Aj to bolo postupne zveľaďované a v roku 1909 k nemu Okrášľovací spolok dostaval korčuliarsky pavilón, ktorý sa zachoval až dodnes (v súčasnosti prechádza rekonštrukciou).

>>> Dobové fotky nájdete v GALÉRII <<<

Ešte koncom 18. storočia objavili pri Mlynskom náhone silný prameň minerálnej vody s liečivými účinkami. Košičania si prameň obľúbili, a tak mesto postavilo neveľké drevené kúpele. V roku 1825 boli rekonštruované a postavená bola nová kúpeľná budova.

V jej susedstve bola aj prekvitajúca Fischerova záhrada. Aj tieto atrakcie dotvárali vzhľad a funkcie parku ako spoločenského a kultúrneho miesta.  

Neustále sa rozrastajúce mesto však zo zelene postupne ukrajovalo. Vybudovali sa ďalšie prístupové cesty k železnici, zaviedla sa pouličná železnica (električková trať), rozširovalo sa koľajisko a postavila sa vozovňa. Mestský park je dejiskom množstva kultúrnych, spoločenských i gurmánskych podujatí.

Spomienky starých Košičanov

O vytrvalej obľúbenosti mestského parku a jeho atrakcií svedčia aj spomienky starších obyvateľov Košíc. „Pamätám časy, keď sme tam chodili na tenisové dvorce. Bolo ich asi osem. Staral sa o ne správca, pán Kmec. Jeho syn hrával tenis a on bol hospodár a univerzálny človek. V zime načerpali vodu z mlynského náhonu a celý priestor sa zmenil na obrovské klzisko. Mali by ste to vidieť, keď snežilo, hrala hudba a Košičania pekne kolo do kola korčuľovali,“ spomína zberateľ a pamätník František Máday.

V  roku 1937 vzniklo v parku mestské kúpalisko, neskôr v roku 1962 aj krytá plaváreň (dnešná Kunsthalle). Na jej mieste bol predtým údajne prvý košický amfiteáter – pódium, veľké plátno a nahrubo tesané lavičky. Fungoval najmä v  lete. „Premietali sa filmy, hrali operety a divadelné predstavenia. My, ako malí chlapci, sme nikdy nemali peniaze, tak sme vyliezli na stromy, ktoré rástli okolo Mlynského náhonu a pozerali sme na to všetko grátis,“ pokračuje Máday. 

Neskôr, asi v šesťdesiatych rokoch, vyrástol v parku aj bungalov zvaný Bagdad. Priestor bol miestom najmä pre mladých, ktorí sa tam chodili zabávať, tancovať, trošku uvoľniť. „Najskôr tam boli hudobné produkcie, hral sa big beat, potom Bagdad, žiaľ, zanikol, bolo tam skladisko nábytku, až ho nakoniec zbúrali,“ dopĺňa starožitník Karol Linhart.

Do nového šatu

V 90. rokoch začal park postupne chátrať a upadať. Tenisové kurty ešte slúžili, z labutieho jazierka bola už len kaluž so špinavou vodou, chátrala aj krytá plaváreň a korčuliarsky pavilón. 

Park revitalizovali v rámci projektu Európske hlavné mesto kultúry 2013. Vyrezali v ňom choré stromy, obnovili chodníky a fontánu s potôčikom. Pribudli tiež oddychové zóny pre deti s ihriskom, ale aj miesto na aktívny oddych v podobe zariadení na cvičenie či upravený výbeh pre psy. Obnovené boli obe jazierka a rekonštrukciou prešla aj budova bývalej krytej plavárne, dnešná Kunsthalle (Hala umenia), ktorá dnes slúži ako priestor na realizáciu kultúrnych a spoločenských podujatí.

Nový rozmer parku

Posledným miestom, ktoré dlho čakalo na svoju opravu, bol korčuliarsky pavilón a k nemu priliehajúce tenisové kurty. Aj túto oblasť parku sa našťastie podarilo zachrániť a obnoviť, ako súčasť novovznikajúceho mestského rezortu. Ten ponúkne všetkým Košičanom a návštevníkom mesta návrat tradícií, ako aj zázemie na zábavu, oddych či športové vyžitie. Tak, ako si to priali aj bohatí mešťania, ktorí kedysi mestu svoje pozemky darovali práve s touto podmienkou.

Zdroj: ZL