Michal Kováč sa stal pred 25 rokmi prvým slovenským prezidentom
Od zvolenia Michala Kováča za prvého prezidenta samostatnej Slovenskej republiky (SR) uplynie vo štvrtok 15. februára 25 rokov. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) 15. februára 1993 zvolili kandidáta Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) Michala Kováča za prvého prezidenta samostatnej SR.
Po rozpade Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) čakali občania Slovenskej republiky, ktorá začala písať svoju históriu 1. januára 1993, na svoju prvú hlavu štátu. V susednej Českej republike (ČR) poslanci českej Snemovne zvolili Václava Havla za českého prezidenta už v prvom kole 20. januára 1993 a inaugurácia prvého českého prezidenta sa uskutočnila 2. februára 1993.
Kováčová cesta nebola priamočiara
Cesta Michala Kováča do prezidentského paláca nebola až taká priamočiara ako v prípade Václava Havla. Predchádzali jej primárky v HZDS. Potenciálnymi kandidátmi hnutia na prezidenta SR sa stali Roman Kováč a Michal Kováč. Nakoniec o poradí kandidátov rozhodlo širšie vedenie HZDS v Jahodnej pri Košiciach 16. januára 1993 s výsledkom 27:24 hlasov v prospech Romana Kováča. Starší Michal Kováč sa stal náhradníkom. Koncom januára roku 1993 sa konali dve skrutínia voľby prezidenta v NR SR. V prvom, 26. januára toho roku, si vtedajší poslanci slovenského parlamentu vyberali zo štyroch kandidátov.
Druhé kolo prezidentských volieb sa konalo 15. februára 1993 a Michal Kováč nemal protikandidáta. Za jeho zvolenie zo 148 prítomných poslancov NR SR hlasovalo 106, 20 poslancov sa zdržalo, 19 zákonodarcov bolo proti, jeden hlas bol neplatný a dvaja poslanci nehlasovali. Inaugurácia Michala Kováča sa konala 2. marca 1993 a funkčné obdobie ukončil 2. marca 1998 odovzdaním právomocí vláde SR.
Naštrbené vzťahy s Mečiarom
Po uplynutí svojho mandátu Kováč opätovne kandidoval na funkciu hlavy štátu v prezidentských voľbách v roku 1999. Kandidatúry sa však v predvolebnej kampani vzdal. Veľmi skoro po inaugurácii sa vzťahy medzi prvým prezidentom SR Michalom Kováčom a vtedajším premiérom a predsedom HZDS Vladimírom Mečiarom naštrbili v otázke odvolania vtedajšieho ministra zahraničných vecí Milana Kňažka, ktorého prezident SR odvolal až po naliehaní premiéra, ktorý dokonca ponúkol demisiu. V marci 1994 nasledovala Kováčova správa o stave spoločnosti, ktorú predniesol v NR SR. Tá mala za následok vyslovenie nedôvery Mečiarovi zo strany členov slovenského zákonodarného zboru a pád jeho druhej vlády. Aj zavlečenie prezidentovho syna Michala Kováča mladšieho do Rakúska koncom augusta 1995 vyhrotilo vzájomné vzťahy.
[ad][/ad]V prvých slobodných voľbách v júni 1990 bol ako kandidát VPN zvolený za poslanca vtedajšej Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia (FZ) ČSSR (Československej socialistickej republiky), resp. Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR, 1990-1992). V rokoch 1991-1993 bol členom Hnutia za demokratické Slovensko a jeho podpredsedom pre ekonomickú oblasť. Po parlamentných voľbách v roku 1992 ho 25. júna 1992 ako člena Predsedníctva FZ ČSFR zvolili za predsedu Federálneho zhromaždenia ČSFR. V tejto funkcii pôsobil do zániku ČSFR k 31. decembru 1992.
Prvá hlava štátu samostatnej SR (1993-1998) Michal Kováč zomrel 5. októbra 2016 vo veku 86 rokov v Nemocnici svätého Michala v Bratislave na zlyhanie srdca. S manželkou Emíliou mal dve deti, synov Juraja a Michala.
(TASR, JH)
Odporúčané články
Každoročne vznikne na Slovensku približne 200 požiarov spôsobených nepozornosťou pri varení alebo zlým technickým stavom kuchynských spotrebičov. K 31. októbru tohto roku evidovali hasiči už 147 takýchto udalostí, pričom v desiatich percentách prípadov došlo aj k zraneniu.
Grilovaný baklažán v kombinácii so sviežou paradajkovou omáčkou a lahodným halloumi je ideálnym receptom na ľahké a výživné jedlo. Tento jednoduchý pokrm je vhodný ako hlavné jedlo alebo ako príloha na letné grilovanie.
Na Slovensku i vo svete si rímskokatolícka cirkev 1. novembra pripomína prikázaný sviatok Všetkých svätých, zatiaľ čo 2. november je venovaný Pamiatke zosnulých, známej ako Dušičky. Počas týchto dní ľudia tradične navštevujú cintoríny, zapaľujú sviečky a zdobia hroby svojich blízkych. Spomienka na tých, ktorí už nie sú medzi nami, má korene hlboko v histórii a je spojená s dávnymi rituálmi i kresťanskou nádejou na vzkriesenie.