Miroslav Labaš: “Chcem predávať zdravšie potraviny ako je bežné”

Košičan Miroslav Labaš je zakladateľom slovenskej siete potravín FRESH, ako aj veľkoskladu, ktorý nesie jeho meno. Jeho život je príbehom skutočného človeka, ktorý vďaka svojej nezlomnosti dokázal zdanlivo nemožné. Jeden z najúspešnejších slovenských podnikateľov dnes dáva prácu tisícom Slovákov, chráni malých predajcov potravín pred zahraničnými reťazcami a bojuje za zdravšie potraviny pre nás všetkých.

Vy ste vyštudovaný spojár, no dlho ste sa v odbore neudržali. Ako ste začínali ešte za socializmu?

Ako veľa mladých ľudí vtedy. Absolvoval som SOU spojov, čo bola taká z núdze cnosť, lebo som nebol prijatý na gymnázium. Po absolvovaní som mal robiť vedúceho pošty. Táto práca bola síce pekná, no zárobkovo to bolo horšie. Ja som mal stále ambíciu zarábať viac, takže toto nebol môj cieľ.

Potom ste začali podnikať. Čo rozhodlo, že ste si vybrali práve potravinárstvo?

Bola to náhoda. Šiel som do Jednoty, chcel som robiť krčmára, lebo tí dobre zarábali. No všetky miesta mali obsadené a do potravín nechcel ísť robiť nikto. Tak mi ponúkli, že keď zoberiem potraviny, neskôr môže byť aj krčma. Nastúpil som do Košickej Belej, potom mi ponúkli miesto v Myslave. To už bola väčšia predajňa, mala päť zamestnancov a ja som bol vedúci. Neskôr som ešte pracoval vo firme Zoky, to už bola súkromná firma a tam som videl, ako to funguje. Ale firma nemala veľkú budúcnosť, bola dosť zadĺžená, povedal som si, prečo to neskúsiť sám. Tak som si založil živnosť a šiel do baliarní v Poprade kúpiť kávu. Kávu som hneď ponúkol ďalším firmám. Odberateľov som už mal, keďže som tých ľudí poznal už z firmy Zoky, kde som robil podobnú prácu. Takže tak sa to začalo.

Z veľkoobchodu ste sa postupne presunuli aj do maloobchodu, prečo?

Do maloobchodu sme sa rozhodli vstúpiť, keď prišla zahraničná konkurencia. Pretože sme videli, že naši odberatelia – hoci sme urobili všetko najlepšie, čo sme vedeli – to veľakrát už dopredu vzdávajú. A to aj preto, že nie sú ochotní toľko peňazí investovať naspäť do biznisu.

Vo firme Bala ste boli viacerí spoločníci, majitelia veľkoobchodov. Čo bolo dôvodom vášho rozchodu?

Fungovalo to dobre, až sa jeden z majiteľov rozhodol firmu predať a medzi nás prišiel nový človek. Nemal som veľmi dobré referencie na toho človeka ako osobu, nevyzeralo, že by bol čestný, neplatil záväzky, robil združeniu zlé meno. Dali sme mu síce aj ponuku na odkúpenie jeho akcií, ale tam bola príliš vysoká suma, čo si zažiadal. Tak sme si povedali, že týmto smerom asi nepôjdeme a radšej pôjdeme vlastnou cestou.

Kde je dnes Fresh v porovnaní s tým, kde bola Bala, keď ste z nej v roku 2010 odchádzali?

Kým sme boli Bala, tak počet predajní bol maximálne 730 v rámci celého Slovenska, dnes máme pod značkou Fresh už vyše 800 predajní. Predtým to bolo osem veľkoobchodov, ktoré zásobovali predajne, dnes sme už len tri. Okrem nás je to Makos v Bardejove a Libex v Žiline. Čo sa týka spoločnosti Fresh, vidíme, že stúpajú obraty a primerane k tomu aj zisky a spoločnosť FRESH nemá žiadny úver. Potom máme spoločnosť Labaš a tam, nakoľko sme investovali do nehnuteľností, a to nešlo riešiť len z vlastných zdrojov, čerpáme úvery.

Keď sa prejdeme po predajni Fresh, nájdeme výrobky z fariem, bio, diabetickú aj bezlepkovú stravu. Mala byť značka Fresh už pri jej zrode symbolom čerstvosti?

Názov Fresh vznikol veľmi spontánne a má to na svedomí môj syn, keď som sa doma pýtal, ako sa bude volať, keď nie Bala. On bez rozmýšľania povedal Fresh. Zapáčilo sa to ako sa vraví „láska na prvý pohľad“ a bol Fresh. Aj keď to môže na Slovensku znieť trocha anglicky, vystihuje to presne to, čím by tá predajňa mala byť.

Kupovanie zdravých a domácich potravín je trendom hlavne v bohatých krajinách, ako Nórsko alebo Švajčiarsko. Kedy by sa mohlo Slovensko dostať na úroveň, že budú ľudia tiež preferovať takéto tovary?

Keď budú mať dostatok peňazí a budú rozumieť tomu, že sa musia sami starať o svoje zdravie a nemôžu sa spoliehať na to, že ich zdravie môže ochrániť nejaká legislatíva. Myslieť si, že všetko, čo si kúpim v obchode, musí byť stopercentne zdravé a je úplne jedno, čo jem, aj tak budem zdravý, je trocha naivné a keď nebudem, lekári ma vyliečia, je tiež mylný názor. O svoje zdravie sa musíme v prvom rade starať sami.

Počuli sme o vás, že máte osobný záujem na zdravých potravinách a osobne presviedčate dodávateľov, aby menili zloženie svojich výrobkov tak, aby boli zdravšie. Čo je motivácia, keď vám to znižuje zisk?

To je pravda, ale určite by som z toho nemal dobrý pocit, keď mám vedomosti o tom, že veľmi veľa potravín je rizikových pre zdravie. Radšej idem ťažšou cestou a chcem urobiť niečo pre to, aby sme predávali zdravšie potraviny ako tie, ktoré výrobcovia bežne ponúkajú.

Povedzte nám jeden príklad.

Keď sme robili privátnu značku na ochutené minerálne vody, zistili sme, že naša konkurencia väčšinou používa sladidlá cyklamáty, sacharín a aspartam. Keď som si pozeral, čo tieto sladidlá môžu vyvolať u ľudí a ako sa vyrábajú, zhodnotil som, že sú veľmi rizikové. Nahradili sme ich sukralózou a rozdiel v cene na pulte je len dva centy.

Otvorili ste nový segment bio. Do akých pomerov ho chcete rozvinúť?

Bio výrobky sme sa rozhodli predávať ako alternatívu. Cieľom je mať v biokvalite zastúpené všetky sortimentné skupiny. Či už je to mäso, vajíčka, ovocie, zelenina… Snažíme sa, aby ceny pri BIO potravinách boli čo najnižšie.

Kde vidíte vývoj v segmente malých predajní o desať rokov?

Na tento trend nastúpili aj väčší  hráči, ako napríklad Tesco. Myslím si, že tie formáty, ktoré robíme, majú budúcnosť, aj keď nebudú jediné a hypermarkety tu budú tiež. Ale prečo majú ísť ľudia niekde desať kilometrov do hypermarketu a stráviť tam dve hodiny, keď potrebujú kúpiť rožky, chlieb a mlieko.

Čo sú tri kľúčové veci pre úspech v takej tvrdej konkurencii, ako je potravinárstvo?

Pracovať, pretože podnikateľ nemá voľno, pracuje stále. Ďalej čestnosť, pretože keď začne hľadať nejaké cestičky, ako čo najskôr zbohatnúť, tak to dlhodobo tiež nebude fungovať. Tretia vec? Ťažko povedať. Veľa ľudí hovorí, že bez peňazí sa nedá podnikať. Aj keď ja som tak začínal.

Čo by ste poradili svojim nasledovníkom vo firme?

Ako manažovať firmu, ako sa vymedziť voči konkurencii, ako sa orientovať v dynamickom vývoji? Aby nemenili to, čo tu funguje. Aby tie základné princípy, čo tu fungujú, ostali zachované. Často sa stane, že príde do firmy nový manažér a hneď chce všetko zmeniť. Inovovať treba, ale opatrne.

Keby ste dnes skončili školu a mali by ste v sebe toho podnikateľského ducha, ako keď ste začínali, do akého biznisu by ste sa vrhli?

Ťažko povedať, pretože sa mi veľmi páči to, čo robím. Takže keby nie potravinárstvo, tak potravinárstvo.

Máte za sebou pozoruhodný podnikateľský príbeh. Neurobili ste na ceste nejakú chybu, ktorá vás zbytočne pribrzdila?

Jedna z takých chýb bola, že som sa snažil podnikať v iných sférach. kde som nemal skúsenosti a nedopadlo to dobre. Všetky tieto aktivity teraz ukončujem a chcem sa venovať už len našej hlavnej činnosti.

Chystáte investične niečo väčšie, čo by ste chceli avizovať Košičanom?

Máme kúpené nejaké pozemky a budovy v Košiciach, takže v období do troch rokov predpokladám, že sprevádzkujeme ešte päť – šesť predajní v Košiciach.

Kto bol vašou podnikateľskou inšpiráciou?

Mne sa páčia také baťovské princípy. Myslím, že to bol veľmi rozumný človek a išiel na to veľmi dobre.

V mladosti ste hrali súťažne šach. Pomohlo vám strategické uvažovanie aj v podnikaní?

Určite je dôležité nejaké IQ, ktoré by podnikateľ mal mať. To potom predurčuje, kde sa môže dostať a ako dokáže vidieť súvislosti a byť úspešný. Takže to logické myslenie určite je potrebné.

Dnes si už šachy nezahráte?

Už len veľmi príležitostne.

Vieme, že ste sa za socializmu pokúsili odísť na západ. Čo vás tam hnalo?

Obmedzovalo ma zriadenie a to, že sa nedalo podnikať.

Ak by sa to podarilo, čo myslíte, čím by ste dnes boli?

Som rád, že sa mi to nepodarilo. Pretože vôbec neviem, čo by som tam robil. Vôbec to tam nie je také jednoduché uchytiť sa a začať podnikať .

Podnikatelia sa po úspešnom príbehu v lokálnych podmienkach väčšinou presúvajú do väčších centier. Vy ste ostali v Košiciach. Prečo?

Lepšie to tu poznáme a sme tu doma. Myslím si, že by sme sa mali najprv postarať o východné Slovensko a potom, keď tu bude všetko v poriadku, môžeme ísť ďalej.

Napísali ste aj knihu, v nej radíte manažérom, ako si chrániť zdravie a ako sa brániť pred stresom. Teda ako?

Taká rada pre podnikateľov alebo manažérov je, čo môžeš urobiť, urob hneď, ako môžeš. Máš niekomu zavolať? Zavolaj. Máš odpísať na e-mail? Tak odpíš a neodkladaj to. Tiež sa snažím každý deň ukončiť, každému zavolať, všetko, čo mi napadne, urobiť. A potom nemám žiadne starosti v hlave.

Veľkopodnikatelia dnes chodia najčastejšie na golf. Kde si chodíte vyvetrať hlavu vy?

U mňa je to skôr práca a rodina a s tým spojené aktivity. Príležitostne si zahrám stolný tenis, v zime rád lyžujem a tiež chodím rád do prírody.

Matej Šulc
Foto: Veronika Janušková