Mlyn v Kostoľanoch nad Hornádom má slúžiť na kultúrno-spoločenské účely

S prvou etapou rekonštrukcie chátrajúcej budovy bývalého vodného mlyna plánuje začať obec Kostoľany nad Hornádom (okr. Košice-okolie) ešte tento mesiac. Slúžiť bude na kultúrno-spoločenské účely, súčasťou má byť aj muzeálna expozícia. Obyvateľka tejto obce Mária Tomisová si spomína, že na septembrový takzvaný odpust už v dedine piekli koláče z novej múky. Do mlyna však chodili so zrnom a odchádzali s múkou aj ľudia z obcí.

Ako  povedal starosta obce Anton Medvec, priestory niekdajšieho mlyna majú slúžiť na kultúrno-spoločenské účely, čo bude kompenzovať chýbajúci kultúrny dom v obci. V historickej miestnosti mlynice má vzniknúť spoločenská miestnosť. Súčasťou majú byť aj knižnica, zasadačka, muzeálna expozícia či vývarovňa.

Obec sa niekoľko rokov snažila zohnať na obnovu budovy peniaze z externých zdrojov. Napokon si vzala úver, z ktorého bude financovať aj prvú etapu prác približne za 130-tisíc eur. Spočívať majú v stabilizácii objektu a rekonštrukcii strechy, ukončené by mali byť v máji 2020. Ďalšia etapa by mala zahŕňať elektroinštaláciu, omietky, okná a podobne.

Ako povedal, uvidí, koľko strojových súčastí z mlyna sa podarí poskladať. Kovové časti v minulosti zmizli, zachovali sa len drevené. „Možno sa nám z toho pôvodného zariadenia zachová len päť percent,“ dodal starosta.

Funkčný do 50 rokov minulého storočia

Zámerom obnovy je priblížiť sa k pôvodnej podobe stavby čo najviac. Zachovali sa aj prvé projektové dokumentácie súčasnej budovy z roku 1824. Ďalšia je od autora Karola Poledniaka z roku 1929. Mlyn prešiel rôznymi úpravami. „Z klasického kamenného mlyna sa prešlo na valcový princíp, poháňaný bol Francisovou turbínou,“ povedal Medvec s tým, že voda potom prechádzala práve cez ňu a klasické mlynské koleso nebolo vidieť. Zrejme bolo drevené, a preto sa nezachovalo.

K spomínanej turbíne sa nedá dostať, pretože mlynica je po prepadnutí sa strechy sčasti zavalená. Celý mechanizmus bol pritom na úrovni štyroch podlaží. Pšenica sa dostávala do horných priestorov dopravnými výťahmi, v tých dolných bola strojovňa – takzvaná transmisia.

Samotný mlyn bol podľa starostu plne funkčný približne do 50. rokov minulého storočia. „Prišlo obdobie socializmu – znárodnenia, aj mlynárovi bola odobratá živnosť. Posledný, ktorý tam žil, zomrel v roku 2001,” povedal s tým, že pri mlyne bola kedysi i píla.

Pán mlynár

Poslednými majiteľmi mlyna boli Fedákovci. Podľa Tomisovej, ktorá bola v tom čase školáčkou, si Jána Fedáka ľudia vážili, a to aj preto, lebo to bol „pán mlynár“. „Zrno sa mlelo napríklad na jeseň a na jar. Keď sa chodilo na jar, umývalo sa a sušilo. Až tak sa išlo do mlyna mlieť. Z múky sa robil aj grís, dnes sa to volá detská krupica. On sa opýtal, ktorá gazdiná ho chce, no a tak nachystal. Potom si lapali ten grís alebo múku,“ opísala.

Podľa jej slov do Kostolian nad Hornádom chodili aj z iných dedín. „V Obišovciach bol mlyn, ale na elektriku. Dakedy som počula, že múka zhorela, bola taká dočervena. Ale u nás bol mlyn na vodu, mal svoju hať. Volali sme to mlynský jarok,“ vysvetlila tohto roku 83-ročná Tomisová.

Ako hovorí, v mlyne sa mlelo stále – či bola sezóna, alebo nebola. Neraz sa spojili dvaja gazdovia, ktorí prišli na voze so zapriahnutými koňmi. Často sa mlelo až o niekoľko dní po tom, ako priniesli obilie. „Každá gazdiná poznala svoje vrece. Zvlášť boli na zrno aj na múku. Tie na múku boli tkané hustejšie.“ uzavrela s tým, že v mlyne boli i stupy, na ktorých ženy opracovávali konope.