Neurológovia vyvinuli novú metódu na včasnú diagnostiku Parkinsona

Košickým neurológom sa podarilo v spolupráci s kolegami vo Viedni a Barcelone vyvinúť novú metódu s cieľom včasného diagnostikovania Parkinsonovej choroby. Informoval o tom výskumný tím z Neurologickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) a Univerzitnej nemocnice L. Pasteura (UNLP) v Košiciach.

Metóda spočíva v zisťovaní prítomnosti pre ochorenie charakteristickej bielkoviny – patologického črevného alfa-synukleínu, ktorý umožňuje odlíšiť zdravého človeka od pacienta s Parkinsonovou chorobou. „Naša metodika je doteraz asi najpresnejšia s ohľadom na senzitivitu a špecificitu patologických zmien v črevnom systéme a dokáže nám s takmer 90-percentnou presnosťou pomôcť určiť to, či pacient má, alebo nemá Parkinsonovu chorobu,“ uviedol koordinátor výskumného projektu Matej Škorvánek. 

Príznaky choroby

Parkinsonova choroba je neurodegeneratívne ochorenie centrálnej aj periférnej nervovej sústavy, ktoré súvisí s ubúdaním špecifických nervových buniek. Typickými príznakmi sú napríklad trasenie prirodzene uvoľnenej končatiny, spomalenie pohybu, strnulá chôdza, stuhnutosť svalov, narušenie držania tela či zmeny v hovorovej reči. Príčinná liečba choroby zatiaľ neexistuje a používa sa iba liečba na potlačenie symptómov.

„Problémom dnešnej diagnostiky je, že dokážeme diagnostikovať Parkinsonovu chorobu až v štádiu, keď sa objavia jej prvé typické motorické prejavy, no ochorenie prebieha už desať alebo 20 rokov, čo zhoršuje možnosti efektívnej liečby,“ priblížil Škorvánek. 

Identifikácia pacientov v predmotorickom štádiu je podľa neho do budúcnosti kľúčová k včasnej diagnostike ochorenia a umožní poskytnúť pacientovi liečbu už v štádiu, keď ochorenie ešte nie je pokročilé a šance na efektívne spomalenie jeho vývoja sa výrazne zvýšia. 

„Naša histologická metodika vyzerá veľmi sľubne z hľadiska diagnostiky už predmotorickej Parkinsonovej choroby. Pokiaľ naše výsledky budú potvrdené nejakými nezávislými skupinami na iných väčších kohortách, tak je možné, že vstúpi aj do bežnej diagnostickej praxe, kedy pacienti, ktorí napríklad idú na kolonoskopiu z nejakej inej indikácie, budú mať vyšetrenú prítomnosť alfa-synukleínu a tá pomôže zdiagnostikovať to ochorenie podstatne skôr,“ doplnil Škorvánek. 

Už tri roky 

Základný výskum realizujú pracovníci neurologickej kliniky v spolupráci s ďalšími pracoviskami a inštitúciami tretí rok. Spočíva pritom v detekcii pacientov, u ktorých sa hromadia špecifické patologické formy alfa-synukleínu v periférnych nervových tkanivách, a zároveň zisťovaní poruchy správania v spánku označovanú ako RBD, ktorá je najšpecifickejším klinickým prejavom choroby.

Takáto porucha v tzv. REM spánku sa prejavuje hlavne nadránom rozprávaním alebo kričaním zo spánku, rozhadzovaním rúk alebo nôh, vykonávaním pohybov, o ktorých sa pacientom práve sníva, prípadne aj nebezpečným správaním spojeným s úrazmi a pádmi z postele.

(TASR, JH)