Od pôstnych jedál k zdobenému stromčeku. Ako sa formovali naše vianočné tradície?
Vianoce vnímame ako sviatky hlboko zakorenených zvykov, no mnohé z nich sú v našom regióne relatívne nové, ako napríklad jedenie rýb. Etnologička Marta Botiková z Univerzity Komenského približuje, že symbolika Štedrého dňa sa v priebehu desaťročí výrazne vyvíjala.
Hoci si dnes štedrovečernú večeru bez ryby nevieme predstaviť, do nášho jedálnička sa masovo dostala až v období medzivojnovej Československej republiky. Keďže Slovensko nemalo rozvinuté rybnikárstvo, ryba sa stala bežnou súčasťou menu až neskôr – a to najmä vďaka svojej symbolike v kresťanstve, kde predstavuje ideálne pôstne jedlo.
Pôst až do polnoci
Štedrý deň bol historicky vnímaný ako čas prísneho pôstu a mäso sa na stoly dostávalo až po polnoci, teda na Prvý sviatok vianočný. Pôvodné štedrovečerné menu sa preto sústredilo na kyslé polievky, najmä kapustovú či šošovicovú, pričom v oblasti Žitného ostrova dominovala polievka rybacia. Po polievke spravidla nasledovali sýte múčne jedlá, ako sú známe opekance, pupáčky či bobaľky, ktoré si mnohé rodiny ako tradičný vianočný pokrm zachovali až do súčasnosti.
Sila symbolov: Med, cesnak a oblátky
Samotná večera sa vždy začínala spoločnou modlitbou najstaršieho člena rodiny, po ktorej nasledovali rituálne hody plné symboliky. Podávali sa oblátky s medom, ktorý predstavoval sladkosť a dobro v živote, zatiaľ čo cesnak mal rodinu chrániť pred chorobami a zlými silami. Domáce panie zvykli deťom na čelo robiť medom krížik a samotná oblátka bola vnímaná nielen ako svätenina, ale aj ako symbol nášho každodenného chleba. K slávnostnej atmosfére patrili aj koláče, víno a hriata pálenka, pričom dôležitou súčasťou bolo aj veštenie budúcnosti pomocou rozbíjania orechov či prekrajovania jabĺčka. Nezabúdalo sa ani na duchovné spojenie s predkami, čo potvrdzoval zvyk prestierať jedno miesto navyše pre zosnulých blízkych.
Cesta vianočného stromčeka
Zvyk zdobiť vianočný stromček má svoj pôvod v nemeckom protestantskom prostredí a k nám táto tradícia prenikala postupne, najmä cez šľachtické dvory. O jeho prvom výskyte na našom území svedčí presný záznam z polovice 19. storočia, ktorý sa našiel v účtovných knihách detskej opatrovne v Trnave. Správca si vtedy zapísal výdavok na jedličku, ktorou chcel potešiť zverené deti. Zelený ihličnan v domácnostiach odvtedy symbolizuje zdravie, sviežosť a novú nádej.
Od praktických darov k hračkám
V medzivojnovom a povojnovom období boli darčeky pod stromčekom veľmi skromné a zameriavali sa predovšetkým na praktické potreby, ako bolo oblečenie či topánky. S rozvojom ekonomiky a spotrebného priemyslu v priebehu 20. storočia sa tradícia obdarovávania rozšírila a sústredila sa najmä na deti, na ktoré pod vetvičkami čakali hračky a sladkosti. Zaujímavým faktom z minulosti zostáva, že darčeky sa vtedy nebalili do ozdobného papiera, takže každý hneď pri príchode k stromčeku videl, čím bol obdarovaný.
Zdroj: SITA (ta, ma), NM
Odporúčané články
Jar na tanieri v tej najvoňavejšej podobe. Cestoviny s pestom z medvedieho cesnaku a orechmi ponúkajú jednoduché, no výrazné spojenie čerstvých sezónnych surovín, jemného syra a kvalitného olivového oleja. Rýchly recept je ideálnou voľbou na ľahký obed či večeru a poteší všetkých milovníkov sviežich bylinkových chutí.
Šťavnaté kuracie mäso, roztekajúci sa syr a nezameniteľná chuť sušených paradajok… Zbiehajú sa vám slinky? Tento jednoduchý recept na plnené kuracie prsia s ryžou povýši vaše varenie na novú úroveň. Pripravte si s nami jemné a lahodné jedlo, ktoré nielen fantasticky chutí, ale aj krásne vyzerá na tanieri!
Hľadáte inšpiráciu na rýchle, sýte a mimoriadne chutné jedlo, ktoré zvládnete pripraviť za pár minút? Zemiakové gnocchi v krémovej smotanovej omáčke s čerstvým špenátom, sušenými paradajkami a parmezánom sú ideálnou voľbou na obed i večeru.
