Prečo novoročné predsavzatia spravidla zlyhávajú?
Začiatok roka je tradične spojený s novoročnými predsavzatiami. Ľudia si sľubujú viac pohybu, zdravšie stravovanie, menej stresu či viac času pre seba. Skúsenosti aj dostupné údaje však ukazujú, že väčšina týchto predsavzatí nevydrží dlhšie než niekoľko týždňov alebo mesiacov.
Medzinárodné dáta ukazujú, že až 52 % ľudí od predsavzatí upustí v priebehu prvých troch mesiacov, pričom iba 5 % odhodlaných svoje predsavzatie dodrží. Nízku úspešnosť predsavzatí potvrdzujú aj globálne prieskumy, ktoré hovoria, že počet tých, ktorí predsavzatia dlhodobo úspešne dodržiavajú sa pohybuje medzi 8 až 12 %.
Problém novoročných predsavzatí nie je v nedostatku vôle, ale v nastavení cieľov. Podľa členky Slovenskej asociácie koučov Kataríny Meškovej ani symbolický dátum, ako napríklad 1. január, sám o sebe nezaručuje zmenu správania a veľké, všeobecné záväzky často narážajú na realitu každodenného života. „Ak chceme skutočnú a dlhodobú zmenu, musíme sa prestať spoliehať na jednorazové sľuby a začať pracovať s návykmi. Práve budovanie návykov je proces, ktorý rešpektuje individualitu človeka aj prirodzené fungovanie mozgu. Je tiež dôležité, aby sme k sebe boli realistickí a trpezliví. Menej veľkých predsavzatí a viac malých, vedomých krokov môže byť tým najlepším začiatkom.“
Mýtus 21 dní
Problém novoročných predsavzatí nie je v nedostatku vôle, ale v nastavení cieľov. Podľa členky Slovenskej asociácie koučov Kataríny Meškovej ani symbolický dátum, ako napríklad 1. január, sám o sebe nezaručuje zmenu správania a veľké, všeobecné záväzky často narážajú na realitu každodenného života. „Ak chceme skutočnú a dlhodobú zmenu, musíme sa prestať spoliehať na jednorazové sľuby a začať pracovať s návykmi.„Vytváranie návykov má podobný princíp, ako napríklad učenie sa naspamäť v škole. Niekto si nové informácie osvojí rýchlo, iný potrebuje času viac. Pri osvojovaní návykov tak nie je dôležitý konkrétny počet dní, ale o to, kedy sa z nového správania stane prirodzená rutina.“
Problém novoročných predsavzatí nie je v nedostatku vôle, ale v nastavení cieľov. Podľa členky Slovenskej asociácie koučov Kataríny Meškovej ani symbolický dátum, ako napríklad 1. január, sám o sebe nezaručuje zmenu správania a veľké, všeobecné záväzky často narážajú na realitu každodenného života. „Ak chceme skutočnú a dlhodobú zmenu, musíme sa prestať spoliehať na jednorazové sľuby a začať pracovať s návykmi.
Budovanie návykov funguje v cykloch
Môže sa stať, že človek svoj záväzok nedodrží a niekedy „zakopne“. Seba obviňovanie potom len zvyšuje frustráciu a často vedie k úplnému vzdaniu sa zámeru. Oveľa účinnejšie je v takom prípade vnímať návrat k starým zvykom ako prirodzenú súčasť procesu a znovu sa vrátiť k motívom, pre ktoré sme sa rozhodli tieto zvyky zmeniť. Cieľom nie je dokonalosť ani rýchly výsledok, ale udržateľná zmena, ktorá zapadne do reálneho života.
Na západe ľuďom pomáhajú aj kouči
Pri budovaní návykov môže dôležitú úlohu zohrať aj koučing. „Kouč nedáva príkazy a ani nekontroluje výkon. Kouč je sprievodca, ktorý pomáha pomenovať hodnoty, nastaviť realistické kroky a podporuje človeka práve vtedy, keď motivácia klesá,“ vysvetľuje Katarína Mešková.
(TS)
Odporúčané články
Vianočná kapustnica patrí k neodmysliteľným pokrmom štedrovečerného stola a v mnohých domácnostiach sa dedí z generácie na generáciu. Spojenie kyslej kapusty, údeného mäsa, húb a korenín vytvára výraznú chuť, ktorá je typická pre slovenské Vianoce. Prinášame osvedčený recept v novinovom spracovaní, ktorý počíta s klasickými surovinami aj tradičným postupom prípravy. Polievka chutí najlepšie po odstátí a je vhodná na prípravu aj deň vopred.
Pýtali sme sa Košičanov, ako si predstavujú svoju štedrovečernú večeru. Dali sme im na výber medzi rezňom a rybou. Väčšina sa prikláňala k rezňu a jeden manželský pár bude mať na stole dokonca hneď všetko, aj vyprážané rezne aj rybu, aby si každý prišiel na svoje. Ako je to u vás doma?
Vianoce vnímame ako sviatky hlboko zakorenených zvykov, no mnohé z nich sú v našom regióne relatívne nové, ako napríklad jedenie rýb. Etnologička Marta Botiková z Univerzity Komenského približuje, že symbolika Štedrého dňa sa v priebehu desaťročí výrazne vyvíjala.
